zjedla si celý čokoládový koláč,
ktorý bol už taký suchý.
kým do večera stál v mikrovlnke
a čakal kedy dostaneš chuť.
dostala si ju, ale neskoro.
o tretej ráno, vždy potrebuješ
niečo na rýchle zahnanie hladu.
spomínaš si na dve postaršie panie,
ktoré sa poobede v kaviarni rozprávali,
či pôjdu do kostola.
začala si premýšľať, že by si šla tiež.
v tomto meste je predsa aj návšteva kostola magická.
ale už je nedeľa, tri hodiny ráno.
ty si stále nedospala sobotu a
pravdepodobne by sa ti oči zatvárali
už pri prvom otčenáši.
prečo nad tým vlastne premýšľaš?
prečo premýšľaš nad čímkoľvek?
mala by si ležať, s umytými zubami.
a dávať sama sebe zmysel.
ale premýšľaš nad ďalšími ľuďmi z kaviarne.
napríklad ten mladý pár, ktorý rozprával
po anglicky a ty si sa snažila
porozumieť čo najviac slovám.
stále je tma, ale o chvíľu sa to zmení.
už nie je zima ani jeseň .
rozvidnieva sa rýchlo a nečakane.
vždy inak. že máš pocit,
akoby ani žiadna noc nebola.
pretože si ju nestihla poriadne vnímať.
kvôli tým piatim kávam, a džezu v pozadí.
ty za to predsa nemôžeš.
za to že si so spánkom nerozumieš.
