Cesta do Dublinu sa zacala hororom uz v den odchodu v mojej posteli – zabudla som si nastavit budik. Zobudil ma mobil jedneho z nich, ze ma cakaju dolu v aute na letisko! Bohorovnym kludom som odvetila, ze pomaly schadzam dolu. Trvalo to len 5 minut, a nik si nic nevsimol…este previest ich letiskom na Heathrow, kde sme presadali – ja, co som v zivoze neletela! V Irsku fajn. Predtym som si starostlivo nastudovala cele odborne pasaze a s tym som vystacila. Akurat, ze som sa na bohatych menu skoro nikdy nenajedla. Po prvych dvoch hltoch prekrizila pribor a venovala sa uvravenym hostom. Program bol pestry. Na ceste spät na dublinskom letisku vsak na mna pri vidine, ze coskoro to bude za mnou prisla priserna slabost. Domacemu vedla mna som spitla: „ Michael, I am sick!“ – to aby sa nedivil, ak sa nahle vrhnem k najblizsiemu kvetinacu s exotickou rastlinou a budem grcat! Nastastie a snad silou vole to prechodom chladnej vlny z dveri na fotobunku v sekunde preslo. Medzinarodny skandal bol zazehnany.
3.Taliancina
Moj muz – fanusik dejin Rima odjakziva tento jazyk obdivoval. Vidiac moj pokrok v anglictine, kupil si zositky samostudia talianciny. Po prvej lekcii ich vsetky znechutene zamkol do stareho kufrika. Presiel nejaky cas a ja citam knihu od Remarqua: Na zapade nic noveho. Predpoklada sa, ze citatel je na dostatocnej urovni, nez aby sa v nej cudzojazycne pasaze v legende prekladali. Pridem k nemeckemu textu – malina! Kus dalej anglicky – parada! A este dalej…taliansky. Hm, do kelu! Hned mi ale napada: Preco nevyslobodit zositky z kufrika? Este v ten den zacnem. Do roka skoncim a nachadzam taliansku kolegynu, s ktorou konverzujem. Dodnes ked tam pridem, snazim sa len taliansky - a to aj keby som mala zmeskat lietadlo. Doslova, presne to nam raz s dcerou hrozilo. Ozlomkrky beh po ceste nocnym Milanom, stopovanie, vysvetlovanie hufu taxikarov. Statocne, taliansky - ako inak, pritom presviedcajuc dceru v panike, ze to dame… a dali sme!
Stale trvam na tom, ze na jazyky nie som. Nebolo to nic easy, naopak. Studena voda, a breh v nedohladne. Ale… tak akosi viem, ze lahka cesta, to nikdy nebolo nic pre mna.
