Aj takí sú ľudia...

Bola som mladá sestra v stomatologickej ambulancii, ktorá mala malé deti a boli dosť často choré, zvlášť dcéra. Napodiv som mala veľmi dobrého a chápavého šéfa ( čo je u chlapa nezvyčajné), ale on tvrdil- čo oko nevidí, to srdce nebolí- myslel tým našu vrchnú sestru. Niekedy som si vďaka nemu nemusela zobrať OČR-ku (opatrovanie člena rodiny), a zachránil mi výplatu. Raz ráno dcéra vstala a mala teplotu, takže nemohla do škôlky. Manžel mal službu a tak som zalarmovala koho? – babku. No kým prišla, chvíľu to trvalo a deti som nemohla nechať samé. Tak som zavolala šéfovi, aby bol taký láskavý a rozložil ambulanciu- babka je na ceste- určite do začiatku ordinačných hodín prídem. Babka dorazila, v mihu som jej vysvetlila situáciu, schmatla tašku a letela ako zmyslov zbavená do práce. Z výťahu som udýchaná vbehla do čakárne, ktorá bola ako naschvál plná ľudí s bolesťami zubov. Uprostred davu sa nervózne prechádzala Rómka s opuchnutým lícom, keď ma zbadala začala na mňa kričať: „ No jasné madam konečne prišla, najprv si musela doma za... (použila vulgárny výraz pre milovanie) a potom príde konečne do roboty!“ Ten jej krik ma tak ohúril, že som sa nezmohla ani na slovo.A všetci stíchli a zízali, čo bude... V ambulancii šéf sedel na stoličke a čítal noviny, spýtal sa ma čo sa to tam robí a nezdvihol hlavu od novín. Zopakovala som mu od slova do slova debatu a ... on nič, ani slovo. Pomyslela som si, že keď jemu nevadí keď ma nejaká „koza“ uráža, ja sa tiež nad to povznesiem. Rýchlo som sa prezliekla a volám pacienta: „prvý s bolesťou nech sa páči dnu na ošetrenie“. Čo čert nechcel, vplávala dnu ako vojnová loď „dáma“- Rómka. Ani som nedýchala, doktor poskladal noviny a spýtal sa či je to ona. Ja som iba prikývla a on prehovoril k nej hromovým hlasom: „zavrite dvere z druhej strany, chrapúňov neošetrujem!“ Aj mne , aj Rómke zostali ústa otvorené, ona sa spamätala skôr a začala bľabotať niečo o jeho povinnosti. Doktor sa postavil zo stoličky a blížil sa k nej, nevedela som či sa vrhnúť doktorovi do cesty a tak som zakričala: „nebi ju, skončíš v base...“ V tom sa žena otočila a ufujazdila, doktor zostal stáť za potlesku pacientov vo dverách. S úsmevom zavolal ďalšieho pacienta. Odvtedy som vedela, že sa môžem na môjho doktora spoľahnúť, obráni ma ak bude treba... Preto s ním robím už 18 rokov.     GABY.