Tak som volila aj ja, pretože v zdravotníctve je ťažké si privyrobiť bokom- zvlášť sestra u súkromníka.
Upratovanie vo firme- vrhla som sa na to. Prvý šok bol plat- že vraj mesačný- sumu radšej nepoviem, lebo by sa mi všetci smiali. Ale ja hovorím čo ma doma naučili: lepší vrabec v hrsti, ako nezaplatená hypotéka. Čo ma neskôr začalo zaujímať , bolo správanie ľudí voči mne- upratovačke. Stala sa totiž zo mňa pre niektorých ľudí "šedá myš" , ktorú si netreba všímať, pre niekoho som sa stala až priehľadná.
Keď vstúpim do miestnosti slušnosť káže pozdraviť a čakám odpoveď... Niekedy sa dočkám,niekedy nie a niekedy len také mrmlanie... Ale aby som iba nehanila, sú tam aj takí ľudia, ktorí so mnou hodia aj reč. A keď zistia,že porozprávať sa so mnou dá aj o inom ako o počasí, a že mám aj maturitu sú prekvapení. Ja viem, že v zástere, s metlou a s igelitovým vrecom nevyzerám vábne, ale nie som PAKO. Sú medzi nami aj vysokoškolsky vzdelané ženy. Skôr mám niekedy pochybnosti o slušnej výchove a vzdelaní tých ľudí, ktorí sedia v tých kanceláriach a používajú príslušné toalety. Niekedy je to katastrofa...
Ja som osoba dosť dlho kľudná, ale minule ma jeden mladík tak vytočil, že som mu povedala že mu zaobstarám jednu sliepku... Prekvapene na mňa pozrel- že prečo? No preto, lebo by sa každý deň nasýtila z tých omrviniek čo natrúsi pod stôl a ešte by bol z nej osoh, lebo znesie vajíčko. Čuduj sa svete- troška to zabralo. No a toalety to je kapitola sama o sebe... To na verejnosti sa ani nedá rozoberať.
Čo ma mrzí najviac, že už pri výťahu ma väčšina ľudí "nepozná" , alebo by sa zhodili keby pozdravili upratovačku? Dúfam, že vy ktorí si prečítate tieto riadky sa k " svojej" upratovačke srávate slušnejšie. Za všetky moje spolupracovníčky vám ďakujem.
GABY.
