Keď hladovka, tak poriadna!

Popolcovou stredou sa v našich kultúrnych súradniciach začína obdobie pôstu, ktoré sa končí Veľkou Nocou. Oficiálne trvá 40 dní, ale keďže duchovní vodcovia boli odjakživa náchylní veci komplikovať, v skutočnosti trvá o šesť dní dlhšie, pretože nedele (vrátane Kvetnej) sa doň nepočítajú.

Keďže viac-menej pravidelne hladujem už 27 rokov a v posledných rokoch som si vypracoval model, ktorý aj s pozvoľným prechodom k mojej normálnej strave trvá presne 43 dní, a navyše som nikdy nehladoval v čase, keď sa to v týchto civilizačných šírkach „patrí“, povedal som si, že to tento rok skúsim práve teraz a minulú stredu ráno som opäť na nejaký čas z jedálnička vyhodil jedlo.

Hoci nie som veriaci v zmysle náboženskom, myšlienka nasypať si popol na hlavu a priznať si, že som len nepatrnou súčasťou niečoho omnoho väčšieho, a pritom preskúmať hranice svojej fyzickej a psychickej odolnosti a dostať sa bližšie k samej podstate žitia mi vždy prišla sympatická.

K svojej prvej hladovke som sa dostal ešte ako holobriadok a tak trochu ako slepé kura k zrnu. V občasníku Verejnosť, kde som na jar 1990 pracoval, som naďabil na článok Kamila Procházku, ktorý síce nebol členom redakcie ale pracoval v Koordinačnom centre VPN a občas nám trochu „škrabol“ do remesla (týmto ho srdečne pozdravujem). V článku opisoval vlastné skúsenosti s 10-dňovou hladovkou, ktorá človeku nielen prečistila telo a myseľ ale zbavila ho aj prebytočných kilogramov.

Keďže som nikdy nepatril k tým šťastlivcom, ktorí zjedia, čo im pod ruku príde a nepotrebujú to konzultovať s osobnou váhou, a keďže sme vtedy všetci tak trochu testovali svoje fyzické i mentálne limity, povedal som si: „Kedy ak nie teraz?“

S výsledkom som bol po všetkých stránkach na výsosť spokojný a odvtedy každú jar a každú jeseň na desať dní svoje telo prestanem zaťažovať jedením a zameriavam sa radšej na vedenie: čítam ešte viac ako inokedy alebo píšem ako aj teraz, hútam, hĺbam a meditujem o podstate bytia. Napokon, hlad vám nedovolí podávať žiadne vrcholné fyzické výkony. Preto je najlepšie zamerať sa na seba a svoje vlastné duchovno, čo mi povaha môjho slobodného povolania –kedysi novinár, teraz prekladateľ – vždy umožňovala.

Pravdaže, človek je tvor nedokonalý a aj mne sa tri alebo štyrikrát stalo, že som hladovku vypustil, či už pre náhly nával povinností alebo z čírej lenivosti. Ale beztak, keď to všetko spočítam, už približne rok a pol z času, ktorý mi bol na tejto planéte vymeraný, som strávil o hlade. Kým sa odtiaľto odoberiem, budú to tri roky a ktovie, možno aj štyri a pol, lebo jednu vec majú všetci pravidelne hladujúci ľudia spoločnú: ak ich nezrazí auto alebo im na ulici nepadne tehla na hlavu, dožívajú sa veľmi vysokého veku pri pomerne vysokej kvalite života a zdravia.

Základným poslaním hladovky je totiž pravidelné odbúravanie zhubných civilizačných nánosov usadených v črevách, v cievach, na pľúcach, v tukových pneumatikách, ale aj v mozgu a na duši, pretože hladovka je kombináciou fyzickej a duchovnej regenerácie.

Podrobný popis všestranných blahodarných účinkov hladovky by bol témou na samostatný blog, preto sa obmedzím na stručné vymenovanie tých najzákladnejších, ktoré som za tie roky zistil sám na sebe: imunitný systém sa mobilizuje do takej miery, že hladujúci človek v podstate nedokáže prechladnúť (skúšal som všetko možné, no nepodarilo sa); už po niekoľkých dňoch má hladujúci znateľne ostrejšie zmysly, predovšetkým čuch ale aj zrak a sluch (zjemnenie chuti sa zo zrejmých dôvodov dá vyskúšať až po hladovke, ale potom to naozaj stojí za to – odporúčam všetkým gurmánom ale aj všetkým nikdy nehladujúcim, ktorí dodnes nemajú potuchy, ako úžasne dokáže voňať obyčajná kôrka chleba); ak máte nejakú povrchovú ranu či ranku a začnete hladovať, zistíte, že nikdy predtým „v normálnom stave“ sa vám tak rýchlo nezahojila; to isté platí o narazených, podvrtnutých či inak traumatizovaných kĺboch, ktoré odpúchajú a regenerujú tempom, aké ste nikdy nezažili, a to bez akejkoľvek farmakoterapie; podľa rovnakej logiky usudzujem, že obdobne sa urýchľujú a umocňujú hojivé a regeneračné procesy vo vnútornom prostredí (to však neviem dokázať, pretože kompletné lekárske testy mi naposledy robili pred dvanástimi rokmi s bezchybnými výsledkami a na ich opakovanie odvtedy nebol najmenší dôvod); ak vám krvácajú ďasná, už po týždni hladovky niet po krvi ani stopy, môžete si ďasná driapať do nemoty (ak však máte nábeh na paradentózu a chcete sa jej zbaviť alebo ju aspoň razantne pribrzdiť, treba hladovať dlhšie a pritom ďasná pravidelne masírovať prírodnými silicami so sťahujúcim a prekrvujúcim účinkom, napríklad čajovníkovou, šalviovou, tymiánovou či škoricovou – s tou však opatrne, jediná kvapka spôsobí v ústach väčší oheň ako Pachova frndžalica); keďže v dôsledku hladu nemáte energiu na zbytočnosti, zistíte, že ste oveľa pokojnejší a nad vecami, ktoré vás v najedenom stave napajedia, iba myknete plecom; tí, ktorí si vydržia jedlo odopierať dostatočne dlhý čas (týždeň sa medzi hladovkármi už považuje za slušný výkon), zistia, že ich morálno-vôľové vlastnosti sú na celkom inej úrovni ako pred hladovkou; no a v neposlednom rade sa zbavíte množstva prebytočných kilogramov (bežne zhadzujem kilo denne až do hranice 10 kg, potom to už ide pomalšie), čo isto ocenia ľudia, ktorí si musia celý život dávať pozor na nadváhu ako ja.

Pre tých, ktorí sa už namotali a chceli by to skúsiť, mám jedno zásadné upozornenie: počas hladovky je absolútne vylúčený nielen alkohol ale aj tabak, tráva a ďalšie substancie, ktoré v normálnom stave považujeme za bonvivánske pôžitky. Základnou ideou hladovky je očista, takže ak bez cigaretky alebo pohárika neviete vydržať, radšej hladovanie neskúšajte, inak riskujete, že skončíte v nemocnici alebo rovno v márnici, a to hovorím smrteľne vážne.

Na druhej strane, dobrou správou je, že poniektorí odborníci na hladovanie tvrdia, že dostatočne dlhou hladovkou sa dá vyliečiť alkoholizmus ako aj nikotinizmus, čo je skvelou príležitosťou pre tých, ktorí si svoj organizmus svinia nadmerne. Ja sám všeobecne razím zásadu „všetko s mierou“, takže tu vám príliš neposlúžim a preto sa musíte obrátiť na väčšieho špecialistu na hladovky ako som ja.

Pre tých, čo sú ochotní zriecť sa aspoň načas svojich jedovatých démonov, pripájam pomerne podrobný návod ako na to.

Moja hladovka má tri fázy: 1) totálna hladovka na vode a zelenom čaji; 2) Breussova hladovka na Breussovej šťave a šalviovom a urologickom čaji; 3) fáza pozvoľného a postupného prechodu na pevnú stravu, ktorá musí trvať minimálne rovnako dlho ako prvá fáza.

Prvá fáza: Totálna hladovka; neje sa nič, pije sa nesladený ani inak nesprznený zelený čaj (2 litre) ráno a čistá voda (2 litre) po zvyšok dňa. V prípade fyziologických ťažkostí možno potrebné minerály priebežne dopĺňať minerálkami Fatra (prikyslý žalúdok v úvode), Ľubovnianka (kŕče v neskorších fázach, v mojom prípade v nohách) či Sulinka (pri náchylnosti na dnu, čo je tiež môj prípad) v množstve 0,5 litra za deň. Podľa vôle a chuti môže trvať od siedmich do štrnástich dní.

Druhá fáza: Breussova hladovka; neje sa nič, pije sa nesladený šalviový čaj (1,5 litra) ráno, čistá voda (1,5 litra) v priebehu dňa a nesladený urologický čaj (1,5 litra) navečer. Okrem toho sa postupne počas celého dňa jednotlivými dúškami pije Breussova šťava (0,5 litra), ktorá pozostáva z odšťavenej čerstvej zeleniny v tomto zložení: 350-400g červenej repy, 200-250g karotky, 200-250g stopkového zeleru, 50-100g čiernej alebo bielej reďkvy a 100-150g ružového zemiaka. Pozor: prvé tri dni po totálnej hladovke sa miesto klasickej Breussovej šťavy pije iba pol litra odšťavenej mrkvy a uhorky; prvý deň treba šťavu precediť a mierne zriediť s vodou, druhý deň stačí precedená a neriedená a na tretí deň ju netreba ani cediť. Podľa vôle a chuti môže táto fáza trvať od siedmich do štrnástich dní.

Tretia fáza: Postupný prechod na pevnú stravu, ktorý musí trvať minimálne rovnako dlho ako prvá fáza. Tento prechod je rozdelený na päť etáp, každá v trvaní od troch dní až do jedného týždňa, podľa chuti a ľubovôle; je však potrebné dbať na to, aby všetky jednotlivé etapy boli aspoň porovnateľne dlhé (t.j. aby sa dĺžkou navzájom nelíšili o viac ako dva dni) a aby spolu trvali aspoň tak dlho ako totálna hladovka. Prehľad denného režimu každého cyklu sa nachádza nižšie.

Prvá etapa: V tomto štádiu Breussovu šťavu dopĺňam porciami ovocia (dopoludnia) a zeleniny (popoludní) v objeme maximálne 500g. Piť už možno čokoľvek okrem alkoholu, t.j. rôzne minerálky, nesladené čaje či s mierou aj kávu, pokiaľ je poctivá a nie instantná, a to kedykoľvek v priebehu dňa. Ráno začínam šťavou z polovice citróna v pol litri vlažnej vody na lačný žalúdok. Potom príde na rad ovocie, počas dňa po dúškoch Breussova šťava a popoludní zelenina. Druhy ovocia ani zeleniny navzájom nekombinujem ale jem každý druh osve a postupne. Podstatné je, aby porcie ovocia aj zeleniny pozostávali aspoň z troch druhov, ktoré sa navzájom farebne líšia, a aby sa podiel ich vlákniny postupne zvyšoval. Príklad:

Druhá etapa: V tomto bode už Breussovu šťavu možno vypustiť (hoci to nie je povinnosť), no porcie ovocia a zeleniny sú stále kľúčové. Namiesto Breussovej šťavy možno piť napr. 100% ovocné a zeleninové džúsy, najlepšie bez konzervantov, sladidiel a inej chémie, v množstve najviac 1 liter denne. Okrem nich možno piť všetko okrem alkoholu. Ranná porcia citrónu je samozrejmosťou. V tejto etape ovocie i zeleninu miešam spolu do chutných šalátov, avšak nie navzájom (t.j. nie mrkvu s jablkom). Opäť je dôležité, aby porcie ovocia aj zeleniny neprekročili 500g, aby pozostávali aspoň z troch druhov, ktoré sa navzájom farebne líšia, a aby sa podiel ich vlákniny postupne zvyšoval. Príklad:

Tretia etapa: V tomto bode už Breussovu šťavu vypúšťam, aby som mohol piť niečo lepšie J. Piť totiž možno už aj alkohol, ale treba sa krotiť a vyhnúť sa liehovinám (t.j. zostať len pri pive a víne). Kľúčovou zmenou oproti prvým dvom etapám je, že sa poradie druhov jedál prehádže, aby som do jedálnička mohol zaradiť aj uhľohydráty, ktoré je v tejto etape najlepšie umiestniť hneď na ráno. To znamená, že po obligátnej citrónovej šťave nasledujú cereálne raňajky v najrôznejších obmenách, pričom kombináciám s mliečnymi výrobkami sa ešte vyhýbam. Na obed jem svoju slávnu a obľúbenú „chrumkavú hladovkovú polievku“, čo je moja verzia talianskej minestrony, ale poslúži akákoľvek zeleninová polievka bez zápražky či zátrepky, cestovín a podobne (dôležité je variť ju len najnutnejší čas, takže zostáva chrumkavá). Na večeru potom príde na rad ovocie, predovšetkým v sušenej podobe (možno zapíjať trochou ovocného džúsu), alebo rôzne kombinácie orechov (snažím sa nemiešať ich s ovocím). Príklad:

Štvrtá etapa: V tejto etape opäť prehádžem chody v priebehu dňa, aby som principiálne zachovával delenie na ovocie, zeleninu a uhľohydráty, pričom však toto delenie nemusí byť také striktné ako doposiaľ. Ideou je postupne si zvykať na vzájomné miešanie rôznych druhov živín (t.j. bielkovín, cukrov a tukov), pričom mäso by malo byť stále tabu. Takže ráno po citróne sa vrátim k porciám ovocia, uhľohydráty a bielkoviny prídu na rad na obed a deň zakončím zeleninovým šalátom, do ktorého ku koncu cyklu možno primiešať aj cestoviny či syr. Stále sa vyhýbam tvrdému alkoholu, no na druhej strane si už v priebehu dňa môžem zamaškrtiť, napr. zdravšie múčniky (t.j. maková či orechová štrúdľa alebo medové dezerty ako baklava), prípadne čokoládu. Príklad:

Piata etapa: Toto je posledné štádium pred prechodom na môj obľúbený stravovací režim všežravca a všeslopala, takže už miešam všetko so všetkým, ale stále v rozumnej miere. Ráno po citróne opäť začínam cereáliami, pričom ich už miešam s rôznymi cukrami vrátane rafinovaného (napr. džemy) aj s rôznymi mliečnymi výrobkami, prevažne však kyslými. Na obed nasleduje tradičné slovenské tuko-cukro-bielko, t.j. bryndziaky so slaninou či klobáskou zapíjané cmarom, zákysom či žinčicou. Mňam! Na večeru potom zeleninový šalát na rozmanité spôsoby. Príklad:

No a keď to všetko máte šťastne za sebou? Nuž, v tomto konkrétnom prípade sa na Zelený štvrtok teším na môj obľúbený špenát - so zemiakmi a vajíčkami natvrdo, ako sa patrí; Veľký piatok si vyslovene žiada nejaký kulinársky meisterstück, napríklad grande châteaubriand pri fľaške nejakého veľkého červeného; nad Bielou sobotou som ešte podrobne nerozmýšľal, ale asi to vyriešim tortou s hromadou šľahačky alebo kilečkom šamrolí; na Veľkonočnú nedeľu by bol hriech nedržať sa tradičného slovenského nedeľného obedového menu, takže hutná slepačia polievka s domácimi rezancami a pravý teľací wienerschitzel cez celý tanier na majonézovom zemiakovom šaláte. No a potom v pondelok tradičný veľkonočný nájeb, čo iného? Cheers!