Dnes o piatej podvečer, teda približne o hodinu, mala pristúpiť Národná rada SR k voľbe kandidátov na ústavných sudcov. Hoci naša snemovňa má za sebou bohatú tradíciu parlamentných obštrukcií (až by sa žiadalo povedať, že práve v tom boli naši poslanci odjakživa najväčší machri), dnes sa dá očakávať, že hlasovanie ohlásené predsedom NR SR Andrejom Dankom sa predsa len uskutoční.
Po účelovom znásilnení ústavnoprávneho výboru, ktorý bol prinútený odklepnúť očividné ignorovanie základnej kvalifikačnej podmienky zo strany kandidáta Roberta Fica, sa už-už zdalo, že jeho kandidatúra to má v parlamente vydláždené až po očakávané a opakovane avizované prezidentovo veto.
Nečakaný škrt cez Ficov rozpočet prišiel včera zo strany jeho koaličných partnerov, keď najskôr Béla Bugár a čoskoro po ňom aj Danko oznámili, že uprednostňujú verejnú voľbu ústavných sudcov. Bugár k tomu ešte zopakoval, že jeho poslanci Ficovu kandidatúru nepodporia.
Najmä v Moste-Híd to odôvodňujú tým, že sa k nim donieslo, že Fico, vedomý si výhrad poslancov Mosta-Híd, sa poza ich chrbát pokúsil dohodnúť sa na svojej podpore s Kotlebovcami, čo títo vzápätí dementovali a zdupľovali, že Fico na ich podporu môže zabudnúť.
Fico tak zrejme doplatil na nepísané pravidlo, že demokratickí politickí lídri (nech sa táto charakteristika k Ficovi akokoľvek nehodí) jednoducho nerokujú s fašistami, teda s tými, ktorí sa do parlamentu chcú dostať len preto, aby ho raz v budúcnosti mohli zrušiť, prípadne zglajchšaltovať ako ich veľký vzor Adolf Hitler. Pritom si stále veľmi dobre pamätáme, že len toť v októbri Fico, Bugár a Danko spolu s Kotlebovcami a časťou Kollárovcov zosnovali malý ústavný prevrat, keď sa chceli dohodnúť na obídení prezidenta pri voľbe ústavných sudcov. Ale vtedy to bola koordinovaná akcia celej koalície, zatiaľ čo teraz to bola čistá Ficova partizánčina.
Verejné hlasovanie však pravdaže zásadne zmenilo situáciu a najmä vyhliadky Roberta Fica na zvolenie medzi vytúženú osemnástku, z ktorej si má prezident vyberať. Osviežme si pomery síl v parlamente: kým Fico kontroluje (viac-menej doslova) 48 nesvojprávnych poslancov Smeru, so zvyšnými hlasmi môže rátať iba veľmi ťažko. Určite nie s 20 poslancami za SaS a 16 za OĽaNO. Ak sa dá veriť Bugárovi (13 mandátov Mostu-Híd) a Kotlebovi (13 mandátov ĽSNS), Fico sa nemôže spoľahnúť ani na ďalších 26 hlasov. Ďalej: Danko sa vyjadril, že 15 poslancov SNS dostane pri voľbe kandidátov voľnú ruku, čo pri vypočítateľnosti a predvídateľnosti SNS môže znamenať Ficovu podporu od nula do 15. Čosi podobné platí pre ôsmich zostávajúcich poslancov Sme-rodina. Suma sumárum: ak sa dostavia všetci poslanci Smeru, SNS a Sme-rodina, Fico môže počítať s podporou 48 až 71 poslancov, pričom je pravdepodobné, že to bude bližšie k tej nižšej cifre.
Do plného počtu 150 zostáva ešte 17 nezaradených poslancov (Alena Bašistová, Miroslav Beblavý, Viera Dubačová, Rastislav Holúbek, Igor Janckulík, Juraj Kolesár, Marek Maďarič, Katarína Macháčková, Peter Marček, Jozef Mihál, Simona Petrík, Martin Poliačik, Zsolt Simon, Martina Šimkovičová, Richard Vašečka, Ottto Žarnay, Lucia Žitňanská), spomedzi ktorých môže Fico dúfať v maximálne tri-štyri hlasy (náročky nebudem menovať, aby som niekoho nepopudil, prípadne aby sa niekto z nich na just nezaťal).
Fico sa pravdaže bránil. Najskôr zvolal koaličnú radu včera večer, potom aj dnes okolo poludnia, aby svojich partnerov presvedčil, ako veľmi mu na stoličke ústavného sudcu záleží. No keď zistil, že Bugár s Dankom majú jeho mocibažných chúťok už také plné zuby, že nemienia ustúpiť, v zúfalej situácii zvolal tlačovku a doslova pred pár minútami oznámil, že svoju kandidatúru sťahuje a dokonca pohrozil otvorením koaličnej zmluvy, čo by mohlo znamenať, že sa predčasných parlamentných volieb dočkáme ešte do konca tohto roka.
Temer súčasne s Ficovým oznámením o stiahnutí kandidatúry Kotlebovci oznámili, že sa na voľbe ústavných sudcov nezúčastnia. To pravdaže dáva nielen demokratickej opozícii ale vôbec všetkým demokraticky zmýšľajúcim poslancom nášho parlamentu obrovskú príležitosť zvoliť takých kandidátov, ktorí budú skutočnou zárukou nestrannosti a nezávislosti Ústavného súdu SR na nasledujúcich 12 rokov.
Bugár jednoznačne a opakovane deklaroval, že ešte dnes chcú zvoliť potrebných 18 kandidátov, kým Danko sa vyjadril, že jemu je srdečne jedno, kto do kresiel ústavných sudcov zasadne. Ak sa týmto dvom dá ešte uveriť aspoň nos medzi očami, znamená to, že parlamentu nič nebráni, aby sa dnes podvečer zišiel a ústavných sudcov zvolil – trebárs aj bez účasti Ficovcov a Kotlebovcov, ktorí už pomaly môžu začať rokovať o spoločnej stratégii do predčasných volieb. Snemovňa bude uznášaniaschopná aj bez týchto dvoch, prepytujem, demokratických strán, keďže 150 mínus 48 mínus 13 je ešte stále 89. Takže, volení naši zástupcovia, nič vám nebráni pokračovať podľa ohláseného programu schôdze.
Hoci teória tzv. Tretej Bugárovej vety nás učí, že zásadové postoje Mostu-Híd dokážu veľmi rýchlo skysnúť, kým Andrej Danko svoju zásadovosť zatiaľ (zo zrejmých dôvodov) nedokázal vyjadriť v nejakej vedeckej formulke, zatiaľ to vyzerá na to, že nájomník z Bonaparte sa dnes večer môže veľmi ľahko dočkať svojho Waterloo.
Američania zvyknú vravieť: „Kým tá tučná pani spieva, ešte nie je koniec.“ Neviem ako vy, milí čitatelia, ale ja som dnes veľmi-preveľmi zvedavý na prenos z parlamentu, kde sa podľa programu schôdze ohláseného predsedom snemovne Andrejom Dankom má hlasovať o 18 finálnych kandidátoch na ústavných sudcov.
