reklama

Už ani cent do pažeráka Ficovej bandy

Kým Robert Fico, jediný zo 40 kandidátov na funkciu sudcu ústavného súdu, ktorý nesplnil kvalifikačné podmienky jasne stanovené Ústavou SR, svoju kandidatúru nestiahne, odmietam zaplatiť do štátnej pokladnice čo len jediný cent.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Prológ

Niekedy koncom minulého leta mi zazvonil telefón. Osoba na druhom konci sa predstavila ako pracovníčka Magistrátu hlavného mesta Bratislava a prezradila mi dôvod svojho telefonátu: že som ešte stále nezaplatil daň z nehnuteľností vo výške 15,61 eura, ktorá bola splatná niekedy v máji 2018, a vraj kedy ju hodlám zaplatiť. Dodnes si pamätám na svoju odpoveď: „Milá pani, kým bude pán Ivo Nesrovnal sedieť v kresle primátora Bratislavy, toto mesto odo mňa neuvidí ani cent.“ Po tejto razantnej reakcii som telefón položil, lebo z môjho pohľadu sa nebolo ďalej o čom baviť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Musím povedať, že táto moja malá rebélia bola motivovaná totálnou dezilúziou a frustráciou zo štvorročného pôsobenia, či skôr nepôsobenia primátora, ktorému som o štyri roky skôr hlúpo naletel a svojím hlasom prispel k jeho zvoleniu. Hoci nás takých v Bratislave boli tisíce, ja som to bral tak trochu ako osobnú prehru, pretože som bol vo veku, keď som si myslel, že ma žiadny kandidát v žiadnych voľbách už nikdy nemôže dobehnúť.

A takisto treba dodať, že v momente, keď bolo zjavné, že burgermajster Nesrovnal už doburgermajstroval, teda ešte v nedeľu 11. novembra 2018, sadol som si k internetbankingu a svoj daňový nedoplatok vyrovnal. Poviete si, že išlo o taľafatku – necelých 16 eur – ale mne išlo v prvom rade o princíp.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Neviem, či dotyčná pani ešte stále pracuje na bratislavskom magistráte. Tak či onak, touto cestou sa jej chcem ospravedlniť za to, že môj hnev sa zniesol na jej nevinnú hlavu. Práve ona by zároveň mohla dosvedčiť pravdivosť tejto historky, hoci to od nej vonkoncom nežiadam, pretože som napísal čistú pravdu, a mne to celkom stačí.

Od Nesrovnala k Ficovi

Zdá sa, že v každej disciplíne sa človek skôr či neskôr zákonite dostane na vyšší „level“. Najmä vtedy, ak je nečinný Nesrovnal iba taľafatkou oproti príliš činnému bývalému predsedovi vlády, ktorý natoľko podľahol opiátu moci, že si – hoc púhy radový poslanec – stále myslí, že má na povel prezidenta, parlament, ústavný súd, svojho následníka v kresle predsedu vlády a spolu s ním aj všetkých občanov tejto republiky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najnovšie si tento celoživotný komunistický (hoci birmovaný) aparátčik zaumienil, že svoj politický dôchodok strávi v teplučkom kresle sudcu Ústavného súdu SR, čo mu okrem mimoriadne štedrého starobného dôchodku (v tomto svetle sa hneď oveľa jasnejšie javí jeho urputná snaha „zastropovať“ dôchodkový vek na 64 rokov) zaručí aj imunitu pred nepríjemnými otázkami vyšetrovateľov všetkých tých škandálov, ktoré počas svojej dohasínajúcej politickej kariéry napáchal.

Kandidát Fico sa počas verejného vypočúvania pred ústavnoprávnym výborom parlamentu vôbec nepokúšal skrývať, že voľba sudcov ÚS SR podľa neho nie je otázkou zákonných procedúr ale otázkou politických handlovačiek. Jeho spupnosť a arogancia, s akou reagoval na otázky poslancov ohľadne svojej právnickej kvalifikácie a najmä svojho (ne)splnenia formálnych kritérií definovaných v tej Ústave SR, za ktorú v roku 1992 sám hlasoval, bola nielen popudzujúca ale vyložene odpudzujúca.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Napriek následnej zúfalej až tragikomickej snahe vyfabrikovať dôkazy o tom, že spomínanej zákonnej podmienke vyhovuje, sa Ficovi ani po týždni nepodarilo nadovšetku pochybnosť preukázať, že bol vôbec spôsobilý podať svoju prihlášku do verejného súbehu na sudcu ÚS SR. Napriek tomu sa pasuje do pozície toho najprirodzenejšieho kandidáta, ktorého kandidatúra je akoby tou najlogickejšou zo všetkých.

A keďže na úrovni vládnej koalície je poslanec Fico obklopený partnermi rovnakej krvnej skupiny ako Andrej Danko, ktorý svoj vlastný právnický titul sám získal vďaka ignorovaniu elementárnych etických a zákonných pravidiel, a Béla Bugár, ktorý síce v straníckom košiari má ministra spravodlivosti no pramálo zmyslu pre jej mechanizmy, nečudo, že na Ficovo zasadnutie do kresla sudcu ÚS SR sa vo vládnej koalícii hľadí takmer ako na hotovú vec. Keď sa k tomu pridajú zástupcovia médií, ktorí si svoju prvoradú stavovskú povinnosť – teda stáť na strane pravdy a zákona – poplietli s privilégiom špekulovať o možných budúcich právnicko-ústavných kľučkách, človek sa nemôže čudovať, že Ficova cesta na Ústavný súd SR sa zdá byť vydláždená.

Kam sa človek pozrie, stretáva sa s beznádejou občanov, ktorí pomaly ale isto strácajú vieru, že so súčasnou situáciou dokážu sami niečo urobiť a postaviť sa zoči-voči politickej zvoli svojich volených predstaviteľov. Povedal som si, že možno nadišiel čas na modernejšie formy občianskej neposlušnosti. Preto ako občan ctiaci si zákony tejto krajiny a zároveň pevne rozhodnutý nekompromisne vyžadovať rovnakú úctu k týmto zákonom od svojich volených zástupcov zverejňujem nasledujúci dokument:

S účinnosťou od 1. februára 2019 dočasne pozastavujem všetky platby, ktoré som ako občan a živnostník povinný odvádzať do štátnej pokladnice, to znamená sociálne odvody vo výške €158,11 mesačne, zdravotné odvody vo výške €63,84 mesačne a koncesionárske poplatky pre RTVS vo výške €4,64 mesačne, spolu teda €226,59 mesačne.

Dôvodom pre tento môj krok je, že bývalý predseda vlády, poslanec Národnej rady SR, predseda najsilnejšej vládnej strany a kandidát na post ústavného sudcu Robert Fico, ktorý sa navyše hrdí titulom „docent práv“, účelovo znásilňuje prvý a najdôležitejší zákon tohto štátu, ktorým je Ústava SR. Konkrétne jej Článok č. 134 odsek (3), ktorý jasne stanovuje: „Za sudcu ústavného súdu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní.“

V tomto svojom občianskom postoji som odhodlaný vytrvať až dovtedy, kým poslanec Fico nestiahne svoju nadobro spochybnenú kandidatúru na post sudcu ÚS SR, resp. kým na základe konečného výberu, ktorý je v kompetencii prezidenta republiky (či už terajšieho alebo budúceho), nebude zjavné, že Robert Fico sa sudcom ÚS SR nemôže stať.

Zároveň týmto vyzývam podnikateľov, živnostníkov a všetkých ostatných občanov SR živiacich sa v tzv. slobodných povolaniach, ktorí majú vlastné odvody do štátnej pokladnice pod svojou kontrolou, aby sa k tomuto kroku pripojili. Zároveň vyzývam všetkých zamestnancov a najmä ich zamestnávateľov, aby takisto zvážili a hľadali vhodné spôsoby, akými možno dočasne pozastaviť svoje vlastné odvody do štátnej pokladnice.

Keďže na rozdiel od poslanca Fica si zákony tejto krajiny ctím, zdôrazňujem, že spomenuté opatrenie je len dočasné. Od 1. februára 2019 hodlám na osobitný účet vo svojej banke poukazovať presne €226,59 mesačne. Nahromadené prostriedky som rozhodnutý uvoľniť v prospech príslušných štátnych ustanovizní v momente, keď bude jasné, že Robert Fico sa sudcom Ústavného súdu SR nestane.

Zároveň vyhlasujem, že som ochotný znášať finančné a právne následky svojho rozhodnutia, rovnako ako v roku 1999, keď ma naša armáda postavila pred vojenského prokurátora za to, že som z dôvodu výhrady vo svedomí odmietol podpísať vojenskú prísahu.

Post scriptum

V tejto súvislosti dodnes rád spomínam na to, že môj vtedajší občiansky postoj nebol márny. Presne rok po mojom „prepustení do zálohy“ vtedajší minister obrany Pavol Kanis – mimochodom, Ficov bývalý stranícky kolega – pretlačil cez parlament zákon o skrátení základnej vojenskej služby, čo v konečnom dôsledku viedlo k úplnému zrušeniu brannej povinnosti na Slovensku o päť rokov neskôr.

Vraví sa, že ak niekoho chcete prinútiť niečo urobiť – dokonca aj keď je to taká samozrejmá vec ako dodržiavanie zákonov tejto krajiny – musíte ho zasiahnuť na najcitlivejšom mieste. Azda sa netreba príliš rozpisovať o tom, kdeže je to najcitlivejšie miesto pokútnej bandy zlodejov a defraudantov verejných zdrojov, ktorá v našej krajine momentálne vládne. Správne – sú to prachy! Preto čím viac uvedomelých občanov, momentálne zúfalých zo zdanlivého nedostatku občianskych riešení, sa k môjmu kroku pridá, tým väčšiu nádej budeme mať všetci na spoločný úspech.

Jeden môj dávny a dobrý kamarát zvykne vravievať, že z kvapiek je more. A preto – hoci zvyčajne svoje blogy končievam nejakou pointou od Karla Kryla – si tentoraz pomôžem piesňou iných českých velikánov 20. storočia: J+V+W. Predpokladám, že bývalá iskrička, pionierik a zväzáčik Fico ju tiež kedysi vedel odrapotať naspamäť, takže ak patrí medzi mojich čitateľov (tlačidlo na zvýšenie karmy je pod článkom vpravo dole), môže si ju teraz s nami zopakovať…

Daniel Borský

Daniel Borský

Bloger 
  • Počet článkov:  24
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Kto som? Na túto otázku asi najlepšie odpovie najväčší český básnik (minimálne) dvadsiateho storočia:Jde jaro do létaa léto do podzimuV kostýmu Hamletaa v mozku Hirošimu,strach krajem obchází,sešvagřen s beznadějíKrál chlastá se zlodějiv putyce nad hrázíNa prášek rozemnoumá váhání mé činyVždyť, kdo je onde mnouje vlastně někdo jinýZombie! Sen z morfia.Ve vodě obraz klamnýKdo jsem? Jen bezvýznamný,zatrpklý páriaTen druhý přebírávítězství, pocty, cenyMé já - je nevíraPůlkacíř, uřícenýz útěku před citem,před láskou, před pohodlímJeště se někdy modlímv tom příliš hlasitém,hrabivém očistciCo zbývá, moji páni?Pokorně přečíst si,tiše a bez reptání,rozsudek mlčeníA nad skleničkou rakijidál věřit na zázrakyUctivost, vážení Karel Kryl (*1944 †1994) Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu