Dnes po 28 rokoch si musíme položiť otázku, ako sme sa s týmto chorým a infantilným režimom vysporiadali. Vyzerá to tak, že iba polovične. V roku 1989 sme išli do ulíc za zmenu socialistického režimu na kapitalistický. Žiaden socializmus s ľudskou tvárou, ako nám to ponúkal v roku 1968 Šaňo Dubček a ako to tu dnes predvádza Smer nás nezaujímal. Bojovali sme za to, aby ten, kto má na to, mohol uplatniť svoj potenciál a kľudne aj neskutočne zbohatnúť, ak poctivo zaplatí svoje dane. Za to, aby o úspešnosti jedinca nerozhodovali stranícke bunky primitívov, ale jeho vlastné ambície, jeho šikovnosť a jeho poctivá tvorivá práca.
Niektorí to dokázali, mnohí z nich však podvádzajú až dodnes. Vytvorila sa štátno-podnikateľská chobotnica a žiaľ aj preto sú poctiví podnikatelia hádzaní s ňou do jedného vreca. Mali by sme si uvedomiť, že podnikanie nie je žiaden špás. Je to tvrdá drina, často obsahujúca celkovú oddanosť jednotlivca, idúceho až za hranu svojich možností. Je nepodstatné, či je to malý podnikateľ, alebo nenávidený developér. Za všetkým je len osoba, ktorá sa rozhodla vsadiť do svojho projektu úplne všetko, vrátane svojich financií, času a svojej rodiny. Nebyť podnikateľov, neexistoval by ani žiaden rozvoj. Je to jediná sila, ktorá ťahá našu spoločnosť vpred. A to by sme si mali mimoriadne vážiť. Nebyť podnikateľov, či developerov, tak je dnes Bratislava zarastená burinou do dvoch metrov.
Žiaľ, novodobá politická reprezentácia začala znovu nadbiehať nízkym pudom spoločnosti. Svoju existenciu si založila na podliezaní väčšinovej masovej vrstve, ktorá je antagonistická voči progresu a hodnotovej kultúre. Začalo to "nezávislými" vo voľbách do VÚC, bude to pokračovať vo voľbách starostov a nakoniec to skončí rovnako, ako v Čechách. Tzv. neštandardné strany zamoria priestor pre politiku a tzv. občan bude na chvíľu na koni. Až dovtedy, kým pochopí, že tieto nezaradené existencie si vybíjajú iba svoje egá a nič normálne pre neho nepresadia, okrem svojich záujmov. Až potom tento "občan" pochopí, ako bol naivný a sprostý. Mali sme tu už politika, ktorý sa neustále oháňal občanom. Volal sa Gašparovič a nie veľmi slávne dopadol v dejinách politiky Slovenska.
Je smutné, že ani 28 rokov nám nestačilo na to, aby sme sa stali štandardnou demokraciou. Veríme rôznym odtrhnutým vagónom, nezávislým čarodejníkom a farizejským prorokom. Štandard sa stal hanbou a nastupuje chaos a improvizácia. Štandardom sa stal otecko s x-ženami a nespočítateľným potomstvom a daňový mág. Na lokálnej úrovni hysteričia rôzne občianske združenia, reprezentované
ich neukojenými protagonistkami. Už nám chýba iba Budaj na čele Bratislavy, Sulík a Galko vo vláde a Matovič ako šéf parlamentu. Mimochodom, jeden debil by vystriedal druhého. Žiaľ, takto to vyzerá 28 rokov po tzv. nežnej...
