Na vysokej škole som mal v krúžku Vietnamcov. Jedného chalana, ktorý sa volal An a tri zlaté dievčatá, Do Thi Ha, Le Thi Thon, Le Thi Tien, ak sa ale nemýlim. Vyslal ich sem komunistický režim, aby sa zdokonalili v stavebníctve. V rámci RVHP sa bežne vysielali študenti z rozvojových krajín k nám, “akože na Západ”.
Komunistická propaganda potrebovala vyjadrovať solidaritu so zaostalými krajinami, okupovanými Sovietskym zväzom.
Veci sa v čase menia. Vymyslím si dnešný scenár filmu: “Ešte stále komunistická moc Vietnamu požiada našu socialistickú demokratickú vládu o spoluprácu. Najprv pozve delegáciu nášho ministra vnútra so štátnou tajomníčkou na oficiálnu návštevu do ich hlavného mesta, kde im medzi iným vysvetlí podmienky spolupráce, vrátane benefitov, z toho vyplývajúcich. Na základe toho príjde oficiálne pozvanie vlády SR pre vysokých štátnych predstaviteľov Vietnamu na Slovensko. A čuduj sa svete, dostanú náš štátny vládny letecký špeciál na výlet do Prahy a odtiaľ do Moskvy. Veď, nech si užijú trochu civilizácie”.
Nemecká vláda Merkelovej odmietne vydať vietnamského kritika režimu, odsúdeného vo Vietname za fiktívne podvody. Asi jej nezávislá súdna moc veľmi dobre vie, prečo sa tak rozhodla. Do toho vstúpi komunistické komando tajnej služby Vietnamu a spolu s vládou SR zorganizujú únos “nežiadúcej osoby”. Unesú inkriminovanú osobu z Nemecka, v Bratislave ju tajne naložia s vládnou delegáciou Vietnamu do lietadla vlády SR a odletia do Moskvy, kde sa o nich postarajú Putinovi súdruhovia a dopravia ich do Hanoja. Chlapík dostane “zaslúžený” trest. Píše sa rok 2018...
Vyšetrovaním sa zistí, že teroristický čin únosu, v spolupráci s krajinou EÚ sa nestal. Išlo zrejme o “samoúnos”, ako je v našich končinách bežné. Nikto už nebude skúmať, ako sa vietnamec dostal nasilu do Vietnamu, ani ako ho tam dopravili. Keďže nebol na oficiálnom zozname pasažierov, zrejme si sám a dobrovoľne naskočil do batožinového priestoru vládneho špeciálu vlády SR, aby ho doma odsúdili... Náš pán Pellegrini by sa mal pýtať pani Sakovej a nie veľvyslanca vo Vietnamskej republike, ako sa čierny pasažier dostal na palubu nášho vládneho špeciála.
Mená, okolnosti, či súvislosti tohto filmového scenára sú fiktívne a absolútne náhodné. Verím však, že keby to natočil nejaký šikovný bulharský režisér, tak by mohol dostať aj Oscara, však pán Kaliňák. Bohužiaľ si už v tom filme Robin Williams nezahrá...
