Za socializmu by sme boli dali všetko za to, aby sme sa stali súčasťou Západu. Dnes, keď tam už patríme, tak neustále vyrývame a snažíme sa jeho hodnoty spochybňovať. Len kvôli tomu, že sa nemáme tak rýchlo dobre, ako sme si predstavovali.
Nestačí nám, že sme sa stali súčasťou EÚ vďaka Dzurindovej vláde. Nevážime si ani to, že sme platným členom Eurozóny a využívame všetky výhody jej globálneho trhu, či voľného pohybu. Môžeme si v rámci Európy robiť, čo len chceme, cestovať a nakupovať, ako sa nám zažiada.
My sme však nespokojní, chceme ešte lepšiu Európu! Po novom rovnako kvalitné potraviny. Jasne, že za východné ceny. Je to to isté, ako chcieť Mercedes za cenu Trabanta. Správame sa v EÚ presne ako pubertiak, ktorý chce byť nezávislý od rodičov. Nemá na to, ale on to chce. Neváži si, ako sa má dobre.
Za týchto okolností nemôže EÚ prežiť. Momentálne EÚ stojí na križovatke. Buď sa vytvorí jednotná EURÓPA krajín platiacich Eurom, alebo celý tento projekt padne. Je to buď, alebo. Darmo európski lídri vajatajú medzi nacionalistickými náladami týchto krajín. Treba to už povedať úplne natvrdo. Buď vzniknú Spojené Štáty Európske, alebo si budeme lízať labu jednotlivo. Nič medzi tým neexistuje.
V októbri sa bude lámať chlieb. Bude po voľbách vo Francúzsku, Nemecku, aj v Holandsku. Sú len dve možnosti. Prvá je tá, že EURÓPA ( nie EÚ ) sa zjednotí a prežije, alebo druhá, že Danko, Putin, Orbán, Zeman, Kaczyński a im podobní " preveznú zodpovednosť " za svoje krajiny, ako Erdoğan v Turecku. So všetkými deficitmi demokracie, ktoré z toho vyplývajú.
Vo svete to momentálne vyzerá na globálny nacionalizmus. Ak aj krajiny EURÓPY podľahnú tomuto trendu, tak si pod sebou podpília konár. A potom už bude fakt jedno, či u nás bude vládnuť Sulík, Kotleba, alebo kapitán "Dankó"...
