Mohol odísť s celkovým umeleckým dojmom “slušného politika”, aj keď to nie je môj osobný názor. Hoci vo svojej funkcii urobil veľa dobrých rozhodnutí, jeho osobnostný profil bol fakt otázny. Je to presne prototyp tzv. nepolitika v politike. Pamätáme si rovnako dobre aj hysterické výlevy Matoviča, Remišovej, Nicholsonovej či Kollára, že oni nie sú politici. Dnes to už neomieľajú, ale tvária sa ako svätí za dedinou.
Kiska sa žiaľ svojim videorozhodnutím zaradil do tábora politických egomaniakov, hoci on sám v skutočnosti nemá na výkon straníckej politiky žiadne predpoklady. Momentálne sa iba zviezol na vlne občianskeho odporu voči vládnej koalícii a snaží sa túto situáciu využiť vo svoj prospech. Nehovoriac o jeho verejnej podpore konkrétnej kandidátky v terajších voľbách prezidenta SR. Bez ohľadu na to, čo si o nej myslím, je otázkou, či to nebolo zneužitie právomoci verejného činiteľa v priamom prenose ako vyšité.
Je nepochopiteľné, ako sa vo svojom videu mohol vyjadriť tak, že “terajšie voľby sme vyhrali a ideme vyhrať ďalšie”. Veď predsa prisahal na Ústavu, že bude prezidentom všetkých občanov a nie iba Čaputovej tábora, alebo ulice. Tesne po svojom zvolení sľuboval, že bude prezidentom všetkých občanov, bez ohľadu na to, či ho volili, alebo nie.
Takéhoto politika potrebuje opozícia ako “soľ v rane”. Nielen, že prehĺbi zákopy v jej radoch, ale bude iba naďalej mútiť politickú vodu spolu s neúspešnou bývalou premiérkou Radičovou. Namiesto toho, aby už písali iba svoje memoáre, budú nám tu otravovať vzduch.
Naľavo je samozrejme neskutočný odpad, to však neznamená, že napravo máme zožrať všetko, čo príjde...
