Nejedná sa totiž o nejaké osobné blúznenie politického jednotlivca. On nie je žiaden druhotriedny poslanec SR. Je predsedom Parlamentu SR. Nie je náhodou, že letel do Moskvy pokloniť sa poslancom Štátnej Dumy RF. Učinil tak napriek tomu, že zhruba pred týždňom sa verejne zaväzoval spolu s Kiskom a Ficom ku spoločnej zahraničnej politike SR, smerujúcej do jadra EÚ. Nemusel, ale otŕčal sa na ich spoločnej tlačovke, aby ju potom okamžite "z-analizoval" (od slova anál) v Moskve.
Bolo to zrejme pre x-miliardové zakázky "obrannej" techniky zo Západu. Prvou boli bojovo nefunkčné vrtulníky Black Hawk a druhou bol účelový kontrakt s Fínskom na podvozky obrnených vozidiel, kompletovaných vraj bez výberového konania štátnou spoločnosťou, zastúpenou jeho rodinným príslušníkom. V obidvoch prípadoch sa asi išiel náš Slovan a predseda parlamentu ospravedlniť Rusom verejne za to, že sme ich "museli" obísť a že sa to už v budúcnosti nestane. Zrejme ich aj uistiť, že napriek tomu, že sme žiaľ momentálne súčasťou EÚ, sme stále ich vazali a z titulu našej historickej "slovanskej" vzájomnosti sa tohto statusu nemienime vzdať.
Malo to vyzerať tak, že chce začať budovať "Mosty", rovnako ako jeho štatista B. Bugár, ktorého som volil prvý a poslednýkrát. Neobstojí žiaden, ani teoretický pseudoargument, že tam bol iba dávať na kapitána Danka pozor. Ísť dnes do Moskvy a poklonkovať sa na najvyššej politickej úrovni zástupcom sankcionovaného nepriateľského štátu EÚ je silná káva aj pre tak otrlého exota, ako som ja. Jedine, že by sa už začala logická politická izolácia SR od Západu a EÚ. Ak si zoberieme do úvahy, že Poľsko a Maďarsko sú už de facto mimo EÚ a že Čechov čaká podobný osud po zostavení vlády Štb Babiša, podporovaného komunistami, Okamurom a Zemanom, tak z toho jasne vyplýva jediné. Nemôžeme v obkľúčení takýchto krajín zostať jediným malým ostrovom súčasti tej západnej demokracie Európy, ktorú sme si vyštrngali kľúčami v Novembri '89.
Danko veľmi dobre vie, že Smer si už po ďalších parlamentných voľbách neškrtne. Inštiktívne tuší, že proeurópske strany aj u nás prehrajú a bude potreba "zariadiť" sa. Cíti sa silný a plný odhodlania. Začínam mať mrazivý pocit, že história sa znovu zopakuje. Ak disident Čarnogurský predpovedal našu hviezdičku v EÚ a dnes sa mu splnil sen podať si ruku s Putinom, to už je silná káva. Znamená to jediné. Nemáme šancu vymaniť sa z objatia nášho brata. Všetky siločiary európskeho vývoja nás predurčujú zostať v područí rusko-oligarchického kapitalizmu východného vplyvu. Niečo na spôsob novodobej čínskej pseudodemokracie. Nútene rešpektovanej Trumpom, Macronom a možno aj Merkelovou.
Je nepodstatné, aká politická reprezentácia to zrealizuje. Či to bude nacionalistická protieurópska koalícia SNS, KDH, SAS a tzv. Rodina, alebo iná. Terajšie protikorupčné občianske výkriky sú iba zástierkou podstaty, živené informovanými kruhmi. Dúfam, že nebudeme musieť povinne bozkávať v budúcnosti stuhy a pravoslávne ruské ikony. V každom prípade ma z takéhoto vývoja mrazí. Je deprimujúce, že demokracia v SR kolabuje. Smutné poznanie po 28 rokoch nádejí a spoločných verejných predsavzatí.
Mimochodom, ani Ficovi to jadro úplne neverím. I keď mu osobne, ani nám nič iné lepšie nezostáva...
