Boli sme preto trpezliví aj počas excesov Mečiarových vlád. Hovorili sme si, že aj v Amerike vznikla demokracia na základoch podvodníckej kasty, z ktorej sa postupom času stala vrstva vážených občanov, senátorov a politikov dneška. Nič sa nerodí ľahko a je potrebné “trošku” počkať. Tak sme rovnako aj u nás “trošku” na tú demokraciu čakali. Dúfali sme, že s Dzurindom už bude na Slovensku definitívna.
Žiaľ platí osvedčené slovenské príslovie, že mýliť sa je ľudské a že nechváľ deň pred večerom. “Trošku” sme sa prepočítali. Nerátali sme s tým, že nastúpi nová ľavicová oligarchia a zavedie znovu klondajk. Jednoducho sme si mysleli, že tieto primitívne metódy sú už za nami a že ľavica sa bude aj po vyhratých voľbách správať tak, ako všetky štandardné sociálne demokracie v Európe. Že si možno “trošku” ulejú počas svojho vládnutia, aj si “trošku” užijú svojej sociálnej aureoly.
Obávam sa, že keď slečna Trošková spolu s Jasaňom “trošku” odstúpili, situáciu to na Slovensku nezlepší. Dokonca si myslím, že keď nastúpi “trošku” odhodlanejšia vláda ulice, nebude to u nás o nič lepšie. Táto zmeska totiž nemá vo svojej DNA žiadne logické predpoklady na trvalé politické vládnutie. A už vôbec nie typickým štýlom a systémom politiky Západu, kam sa zatiaľ vehementne hlásime. “Trošku” sa od tohto našeho vzoru odlišujeme. Mentálne aj intelektuálne. “Trošku” si myslíme, že sme múdrejší a “trošku”, že sme až príliš vychytralí. Nemáme žiaľ žiadnu dlhodobú skúsenosť s naozajstnou demokraciou.
Budeme si musieť “trošku” počkať na novú štandardnú politickú garnitúru. Hneď po revolúcii sme si oprávnene hovorili, že náprava socializmu u nás bude trvať minimálne toľko, ako trval tento devastačný režim. Ak dobre počítam, tak si budeme musieť ešte “trošku” počkať takých 12 rokov. Potom sa môžeme “trošku” zamyslieť, kam sme to dotiahli. Dúfam, že v tom čase už nebude slečna Trošková ani “trošku” poradkyňou premiéra SR. Mimochodom zlé jazyky hovoria, že nemala previerku NBU. Tomu ja neverím, že by si ju pán premiér “trošku” nepreveril...
