To je jediné, čo máme s Čechmi spoločné. Rozumieme si jazykom, aj keď mentálne sme absolútne odlišní. Česi “jsou pragmatici a na peníze”, pokiaľ my sme romantici, ktorých zaujímajú viac vzťahy. Oni idú v prvom rade za mamonom, my sa potácame v našich kresťanských a hodnotových ideách.
Česi dnes riešia svoju hymnu. Že vraj je krátka a že ich športovci si ju nemôžu užiť...Tak navrhujem, aby si zvolili za svoju hymnu ich obľúbenú pieseň “Nám je to jedno”.
Text znie približne takto:“ Nám je to jedno, nám je to jedno, my peníze nemáme. Ten, kdo má peníze, sedí u holiča a kdo penez nemá, je zarostlý jak p... Nám je to jedno, nám je to jedno, my peníze nemáme”. Prípadne to môžu zopakovať 2 krát, aby to bolo podľa ich olympijského výboru dostatočne dlhé. Tým pádom sa nemusia pýtať “Kde domov můj”, lebo ja hovorím, že “všude”, ale hlavne žiaľ zase “na Sloveňsku”.
Zmena hymny ČR ponúka aj zmenu vlajky. Česi majú v znaku cekom pekného leva, aj keď úplne nerozumiem, prečo nie tygra, slona, či hada. Je to asi preto, že nie som heraldik. Ako graficky cítiaci človek si ho však dokážem kľudne predstaviť na červeno-modrom pozadí. Aspoň by nemuseli používať obnosenú a ukradnutú vlajku ČSR. Bol by to pekný novodobý symbol českej štátnosti. Čudujem sa, že už po revolúcii v roku 1989 nešli touto cestou. Asi v tom boli zase “peníze”.
Držím Čechom palce, nech sa im podarí nájsť samých seba. A keď nie, kľudne nech sa obrátia na nás. My im veľmi radi poradíme...
