Začína "doba neštandadná". Nielen na Slovensku, ale i v okolitých postkomunistických krajinách. Doba, kedy si štandardné politické strany vyčerpali svoj politický kapitál a bez populizmu už nie sú schopné ponúknuť voličom zaujímavú atratívnu víziu ďalšieho rozvoja spoločnosti. Na upresnenie je potrebné pripomenúť, že je to nielen ich priamou vinou. Objektívne je to často dôsledok neprimeraných nárokov obyvateľstva. Deje sa tak na obidvoch stranách politického spektra. V Maďarsku exemplárne na ľavici, v Čechách a na Slovensku napravo. Ostatné štáty to majú striedavo podobne. A HOMO SAPIENS - človek múdry je z toho blbý. Nebolo by preto možno na škodu, ujasniť si pojmy.
HOMO SAPIENS - človek múdry sa delí na dve skupiny. Na Homo politicus - človek politik a Homo erectus - človek volič ( to je ten, čo sa postaví a ide voliť ).
Homo politicus - človek politik má tri podčelade - Homo profitus, Homo idealus a Homo narcisus.
Homo profitus je sebavedomý jedinec, nie vysokého intelektu, často formálneho vzdelania. Má schopnosti bezškrupulózneho dravca. Politiku vníma ako rajskú záhradu, do ktorej si vyslúžil vstup prostredníctvom volieb. Z jeho pohľadu má preto plné právo na korisť. Jeho jediným ohľadom je postavenie v hierarchii jemu podobných súkmeňovcov. Tu je schopný a ochotný sa podriadiť, často aj podeliť o korisť s dominantným vodcom svorky, či jeho vyvolenou suitou, do ktorej by z hĺbky celej svojej duše patril.
Homo idealus je rozhľadený jedinec, odhodlaný za každú cenu zmeniť svet k lepšiemu. Rozum mu káže, že to nie je možné, ale voči sebe a svojmu okoliu je tak premotivovaný, že si nedokáže pomôcť. Aj za cenu vlastnej obete, či posmechu okolia zotrváva tvrdohlavo na svojich pozíciách. Je stále viac presvedčený o svojom poslaní a pravde, možno práve preto, že oprávnene nesúhlasí s tým, čo sa okolo neho deje. Má pocit, že ak by rezignoval, celá spoločnosť by sa bez neho zrútila do záhuby. Neustále mobilizuje všetkých naokolo napriek skutočnosti, že svet má už dávno vybudované svoje záchranné mechanizmy.
Homo narcisus je natoľko sústredený na svoje ego, že všetko okolo seba vníma len ako kulisu pre jeho predstavenie. Každú udalosť dokáže maximálne využiť pre svoju prezentáciu, bez ohľadu na jej často iracionálnu podstatu. Pasuje sa do úlohy martýra, ktorý nasadzuje život pre blaho ľudstva. Lieči si tak svoje komplexy menejcennosti z detstva a snaží sa ohúriť svojim konaním nielen najbližšie okolie. Býva to poväčšine rodinný maznáčik, ktorý nepohrdne ani obdivom manželky, či svokry. Politiku si v podstate užíva a zneužíva na to, aby bol neustále na očiach. Je ochotný priskočiť k akejkoľvek strane, podľa toho, kde za momentálnych okolností viac vynikne.
Homo erectus - človek volič sa delí na tri skupiny - Homo racionalis, Homo naivus a Homo calculus.
Homo racionalis reálne vie, čo môže od politiky očakávať. Pravidelne vyjadruje vo voľbách svoje želanie. Volí štandardné zavedené politické strany, ktoré majú svojich partnerov v demokratickom svete. V rámci volebného systému reálne ovplyvňuje ich štruktúru prostredníctvom preferenčných hlasov. Je oboznámený s programom svojej strany a vnútorne s ním súhlasí. Neočakáva žiadne nepredvídateľné zmeny, ale reálne sa spolieha plnenie programu. Všíma si taktiež omyly a nedostatky vo svojej strane, kriticky na ne poukazuje, ale neuteká hneď hystericky k inému subjektu.
Homo naivus je volič bez vlastného názoru na spoločenské súvislosti a politiku. V podstate ani nevie, ako to všetko funguje. Nechá sa unášať životom, masírovať verejnou mienkou, médiami a mediátormi. Je rád, že je rád. K voľbám chodí, lebo sa to má, alebo patrí. Rozhoduje sa často za plentou, aj podľa toho, čo mu po ceste kto povedal. Občas sa potom čuduje "ako voľby dopadli", no v princípe mu je to jedno. Vie, že nabudúce znovu nejako odvolí a jeho hlas "neprepadne". Takýto volič je ideálom pre všetky novovznikajúce strany, ktoré fungujú ako nosiče Homo profitus do vrcholovej politiky.
Homo calculus je iná kategória. Cieľavedomo sleduje obidva tábory politikov. Ako pravicových tvoričov, tak aj ľavicových rozhadzovačov. Je znalý hlavne politických dopadov na ekonomiku spoločnosti a podľa toho sa účelovo prikláňa vo voľbách na jednu, či druhú stranu. Je mu úplne ukradnutý jej program, podstata, či ideológia. Hlavné je, aby v danom volebnom období čo možno najviac profitoval z jej činnosti. Neloví len v rybníku štandardných strán. Ak už tieto vyčerpali svoj politický kapitál, vrhá sa bez škrupúl na akýkoľvek dostatočne perspektívny novotvar, sledujúc svoj cieľ.
Existuje ešte špeciálny druh Homo nihilis. Ten na všetko kašle, neangažuje sa a len neustále kritizuje.
Skúsme sa pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami zamyslieť, do ktorej čelade patríme a podľa toho konajme s rozumom. Či už ako Homo politicus, alebo Homo erectus. Buďme však za každých okolností HOMO SAPIENS - človek múdry, aby sme sa po voľbách nečudovali, že sme všetci nedajbože dopadli ako HOMO FALUS - človek .....!
