Tento týždeň boli opäť udelené niekoľko tisícové pokuty ako pre televíziu JOJ, tak aj pre Markízu. Išlo najmä o relácie ako je Farma, či bol Hotel paradise. Ak nerátam seriály v hlavných vysielacích časoch, tak už niekoľko mesiacov sa prelínajú stále nové, či staré reality show. Farma, Hotel paradise, Pláž 33, opäť Farma, Farmár hľadá ženu. Relácie, ktoré prinášajú osudy bežných ľudí pred kamerou bez nejakého scenára, proste ich reálny život. Nie je tajomstvom, že televízie vyberajú do podobných relácií ľudí, ktorí by čo najviac ukázali a sú čo najviac skratoví. Nečudo, že tieto relácie často pripomínajú sčasti porno a sčasti zábery zo života nejakého gheta v zaostalej krajine.
Snaha ministra kultúry vyvolať verejnú debatu o potrebe regulovať televízny program je len výsledkom toho, čo sa v televíziách odohráva. Problémy sú ale dva. Jeden je ten, že podobné relácie sa televíziám oplatí vyrábať a sú nasadzované do hlavných vysielacích časov, lebo majú veľkú sledovanosť. Ľudia napriek šomraniu a rečiam o morálke si podobný formát relácie stále vo veľkom pozrú. A s tým potom súvisí aj druhý problém. Nakoľko ide o vysokú sledovanosť, televízie neustále prtvrdzujú a oplatí sa im zaplatiť aj vysokú pokutu, pokiaľ sa im to stále oplatí vyrábať. Vysoká sledovanosť prináša veľký záujem o reklamu v reklamných blokoch a reklama je predsa chlebodarcom súkromných televízií.
Vyznieva potom zbytočné, ak chce ministerstvo kultúry spolu s cirkevnými predstaviteľmi regulovať televízny program, ak terajšie bahno v televíziách pritiahne stále väčšinu národa. Pokiaľ nebudú mať televízie spätný efekt, že o reality show už nie je záujem, alkohol, hrubé nadávky a sex v priamom prenose nezmizne z televíznej obrazovky. Žijeme v 21. storočí v demokratickej krajine, čiže pod slovom regulovať sa väčšinou každému pripomenú časy minulé. Sám divák si musí vedieť vybrať a momentálne to odzrkadľuje morálku nášho národa, o čo skutočne javíme záujem. Preto by nebol najčítanejším denníkom u nás Nový čas. Ľudia majú jednoducho radi bulvár, krátke, bombastické a povrchné správy.
Tak ako by niektoré programy bolo potrebné odsunúť na čas po 22. hodine, potrebné by bolo riešiť aj vysielanie v raňajších hodinách. Lebo v čase do 6 hodiny ráno môžu byť vysielané programy podobného typu ako boli vysielané o polnoci. Súkromným televíziám chýba odvaha ísť vlastnou cestou, striehnu a čakajú jedna na druhú a kopírujú celú svoju štruktúru programov. Keď sa spieva, varí a farmárči tam, to isté sa musí aj na druhej televízii. Ešte šťastie, že verejnoprávna televízia nemá peniaze, lebo bol by to zlatý klinec, keby sa do boja o diváka zapojila podobným spôsobom aj naša jednotka. Amožno by konečne mala sledovanosť.
