reklama

Vymývanie mozgov

Každý deň sme v obkolesení televízie, rádia, novín. Média majú neskutočnú silu vtlačiť svoje predstavy divákovi, poslucháčovi alebo čitateľovi. Aj to čo pokladáme za absolútne nezaujímavé, nám po pár dňoch pripadá, ako by nám to vychádzalo priamo od srdca. Dá sa voči tomu brániť alebo by sme museli žiť niekde na samote, či v jaskyni, aby sme sa dokázali zbaviť ich vplyvu?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Včera v sviatočný večer som si sadol pred televízor s vierou, že je sviatok, azda bude aj televízna štruktúra pozmenená a pozriem si možno nejaký dobrý akčný film alebo nejakú zaujímavú premiéru. No na jednom programe otrepaný seriál, na druhom programe opäť seriál a moja viera bola minulosťou. Tak som prepínal medzi kanálmi, na chvíľu som si pozrel dokument o SNP, chvíľu som mal prepnutý film, ktorý som zasa vymenil za Cigána, film ktorý vysielala naša verejnoprávna televízia. V podstate som len čakal kedy ma chytí spánok a ja sa znudený nejako prekotúľam do postele. Ráno si samozrejme ako prvé v aute zapnem rádio a tiež len prelaďujem, aby som sa vyhol pesničkám, ktoré budem v priebehu dňa počuť minimálne desaťkrát. A takto to pokračuje celý deň. Som typ človeka, ktorý potrebuje mať aspoň potichu zapnuté rádio pri práci a deň čo deň tak vystavujem svoje uši stále rovnakým pesničkám, ktoré do okolia chŕlia rádiá. Veľakrát som už tak nervózny, že úplne stíšim rádio, napriek tomu mi tie pesničky stále znejú v ušiach. Nie je nič horšie ako keď pesničku, ktorú z duše nenávidím, si onedlho pospevujem a celý deň niesom schopný dostať ju z hlavy. Príkladom je nová pesnička k seriálu Pod povrchom. Pre mňa pomalá, nezáživná a trocha tak nasilu vytvorená. Keď som ju prvýkrát počul, hovorím si toto sa absolútne nedá počúvať. Aký zhrozený som bol ale dnes, keď som si pri nej začal vypiskovať. Stíchol som a hovorím si, zasa ma dostali. Myslím, že podobný pocit už zažilo veľa ľudí.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Už počas druhej svetovej vojny pochopili jednotliví vysokí predstavitelia krajín, že médiá majú silu presvedčiť človeka o pravde, nech je akákoľvek. Sila médií sa vyprofilovala počas druhej polovice 20. storočia do takej pozície, že človek už len slepo načúva, pozerá a každého koho vidí v novinách, či v televízii, pokladá za celebritu. Príkladom sú naše reality show, ktoré umelo vytvárajú hrdinov, efekt hviezd. Televízia ich tlačí na obrazovky a ľudia ich potom žerú a žiadajú od nich autogramy bez ohľadu, na to, či v televízii len zametali podlahu alebo vracali do záchoda. Jednotlivé televízie prinášajú neskutočné, bombastické upútavky na svoje programy, ale platí, čím väčšia upútavka, tým horšia relácia alebo film. To čo je kvalitné a dobré, nepotrebuje tak masívnu kampaň. Rádiá zasa po väčšine ignorujú domácich interpretov a pretláčajú pár spevákov, či skupín. Je úplne jedno, akú pieseň interpret zložil, keď ho raz hrávali, každú jednu pesničku odvtedy prezentujú ako veľký hit, hoci často by ho tromfla akákoľvek slovenská pesnička. Noviny a televízie, ak chcú zaujať čo najrýchlejšie a najefektívnejšie, vypúšťajú ako najdôležitejšie informácie len negatívne správy. Kto sa kde zabil, kde bolo zemetrasenie, čo všetko zdražie. Ani jedny televízne správy sa nezaobídu bez dopravných nehôd, hoci ich je spústa každý deň, ako potom vyberajú práve tú, ktorú vidíme v televízii? No jednoducho, tam kde je čo najviac roztieskané auto a čo najviac obetí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po celom dni, keď už mi telo samo od seba natriasa pod vplyvom tých istých pesničiek, ktoré už viem naspamäť, sa večer dostanem pred televíziu, kde počas celého týždňa je tak mizerný program, že už som sa párkrát strhol na to, že sledujem reklamu. A stále ten istý kolobeh dookola. Ale iná možnosť mi neostáva, ak chcem byť informovaný, tie správy si musím pozrieť, či sú iba negatívne alebo nie, ak si potrebujem oddýchnuť a nebaví mať čítať knihu, či sedieť za počítačom, ten večerný program si aspoň na chvíľu zapnem a zmierim sa s programom, ktorý tam vysielajú. Rovnako ako v práci budem radšej infikovaný pravidelným dávkami tej istej hudby ako robiť potichu. Ako sa potom brániť pred tlakom médií, aby som úplne ešte nezhlúpol? Ostáva mi už asi len prestať platiť elektrinu.

Tomáš Bosák

Tomáš Bosák

Bloger 
  • Počet článkov:  391
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Narodený na východe, ale žijúci ako inak na západe. Vyštudovaný historik, ale pracujúci v štátnej správe. Milujem futbal, ale zmeškal som prvé tréningy. Život plný zvratov. Zoznam autorových rubrík:  ŠportPolitikaHistóriaKultúraNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu