Najprv veľký to boss Fico. Najskôr sa tvári pred médiami, že je najviac prekvapeným občanom tejto krajiny, že sa Čentéš nestane generálnym prokurátorom. A vzápätí na to, potrestá pred novinármi tú zlú opozíciu za to, že si dovolí znevážiť rozhodnutie nášho pána prezidenta. Ficove vyhlásenie, že "príde čas, keď začnem hovoriť o voľbe NKÚ", zdôrazňujem, že to znamená v preklade nikdy, je len ďalším dôkazom, ako sa snaží urputne rozleptať opozíciu zvnútra. Vraj sa mu predsedovia opozičných strán chodili na koberček ponúkať, aby len dostali kreslo predsedu NKÚ. No nebolo by to nič prekvapivé, veď kto by nechcel mať na čele orgánu, ktorý vykonáva kontrolnú činnosť svojho človeka. No chýbajú nám podrobnosti, kto boli tí pätolízači. A možno to Fico ani nemôže povedať, lebo potom by nám páni z terajšej opozície porozprávali, ako sa v roku 2006, či 2010 ponúkal Fico do vlády. V roku 2006 bol nakoniec nútený zobrať si dvoch exotov a v roku 2010 "zostal na ocot" úplne.
No v úzadí po dlhom čase neostal ani politický dôchodca pán Dzurinda, ktorý vyhlásil, že by veľmi rád prispel k tomu, aby Ficova vláda čo najskôr skončila. No keďže nepovedal spôsob, akým by to chcel urobiť, zostáva nám len domyslieť si. Najskôr by ale musel Dzurinda opäť preraziť vo vlastnej strane, aby ho vôbec niekto ku korytu ešte pustil. A tak nech sa radšej venuje maratónom.
No a ostal náš pán prezident, ktorý toho za prvý týždeň nového roka stihol viac ako za celé svoje predcházajúce volebné obdobie. Dokázal sa pohrať s ústavou, "konečne" sa zbaviť Čenteša a popudiť si celý národ proti sebe. A ešte aby som nezabudol prepustiť aj pár väzňov na slobodu. Prezident sa odvoláva na svoje právnické zdôvodnenie celej kauzy okolo generálneho prokurátora, ale pán prezident nám už nič nemusí vysvetľovať, veď my ho už poznáme...
A tak ako na začiatku roka, tak to bude aj po celý rok. Ďalšie diplomatické prúsery nášho prezidenta, Ficove nafučané reči, Čaplovičove vylepšováky v školstve a opozičné hľadanie tajnej zbrane ako poraziť veľké zlo v podobe nášho premiéra. A že je potom politika taká vážna...