Pod prepitným rozumiem môj osobný dobrovoľný príspevok danému čašníkovi. Je to tradícia a zároveň vizitka, či som bol spokojný s obsluhou, jedlom, nápojmi. Ak Kažimír argumentuje, že čašníci zarábajú minimálnu mzdu a zvyšok dostávajú načierno práve z prepitného, tam potom by musel rovnako pristupovať aj k iným profesiám na Slovensku. Je potrebné si otvorene povedať, že podobným spôsobom je u nás zamestnaných veľké množstvo ľudí. Stačí spomenúť predavačov, stavebníkov atď.
Tento štát nás morí daňami až až, stačí sa pozrieť na výplatnú pásku a na nápis "cena práce". Od toho sa odvíja hrubá mzda a potom až tá zodratá a ošklbaná suma je čistá mzda. Ošklbaná o vysoké odvody. A to ešte chce Kažimír zdaniť aj moje dobrovoľné prepitné? Môžem ja vlastne použiť peniaze bez toho, aby mi štát nestriehol za chrbtom ako mýtnik a z každého eura strhol pár centov? Je to už úbohé. Nakoľko štát má kde šetriť. Nakupuje za prehnané vysoké sumy, lebo mu je jedno, či tam prihodí pár eur alebo tam. Na výdavkoch jednotlivých úradov a ministerstiev sú veľké rezervy a to tým nemyslím platy. Práve zle postavené zmluvy oberajú štát o milióny.
No Kažimír hľadá peniaze len a len u obyčajných, poctivo zarábajúcich občanov tejto krajiny. Veď o čom bolo predsa otvorenie druhého piliera? Vycicať od ľudí ich nasporené peniaze, ktoré teraz slúžia ako nejaká rezerva a použijú sa na rozbité cesty. Čiže z vlastných peňazí si zaplatíme aj to, že štát a samosprávne kraje dlhodobo kašlú na cesty a ich opravu. Takže potom by som sa rád opýtal Fica a Kažimíra, či stále trvajú na svojich 12% percentách. Lebo vraj len toľko obyvateľov krajiny sa mali dotknúť opatrenia vlády.
Alebo by som odporúčal pánovi Kažimírovi obliecť si zásteru a vymeniť ministerské kreslo za profesiu čašníka. Či by aj potom tak trval na zdanení prepitného. Trocha zdravého rozumu by sa hodilo našim financmajstrom.