Niekoľkokrát Gašparovič tvrdil o sebe a celkovo o funkcii prezidenta, že by mala byť nadstranícka. Teraz pre agentúru SITA nepriamo potvrdil, že bude voliť kandidáta SMERu v prezidentských voľbách. Nadstraníckosť Gašparoviča pominula v jeho prezidentskej kampani, možno tam bol na pár minút nestranný, inak je to odjakživa straník ako repa. Najprv kryl chrbát Mečiarovi a v prezidentskom kresle sa stal "nosičom vody" strany SMER. Žiadne ilúzie si nie je potrebné robiť, ak raz kandidáta na prezidenta podporuje politická strana, asi ťažko bude nestranícky. Nejaký záväzok tam vždy bude..
Vyzretosť, skúsenosti a vedomosti. To by mal v sebe podľa Gašparoviča skrývať nový prezident. Hoci ešte ani len on netuší, či kandidát SMERu bude spĺňať tieto predpoklady, aj tak verejne vyhlásil, že bude voliť človeka, ktorého postaví SMER. Žiadne osobnostné predpoklady pre Gašparoviča nie sú potrebné. Asi tak ako jeho nestraníckosť. Voliť bude podľa straníckeho trička...typický Gašparovič.
A k tým vedomostiam a politickej vyzretosti. Nuž najprv sa zúčastňovať tých prasačiniek počas mečiarizmu a vo funkcii prezidenta sa hrať skoro dva roky na mŕtveho chrobáka a podporovať cestu SMERu k vlastnému kandidátovi na generálneho prokurátora. To si vyžaduje naozaj politickú vyzretosť. A tie všetky slovné "hračky" a strápňovania počas stretnutia s politickými predstaviteľmi iných krajín. To sú tie vedomosti...
"Je dôležité, ako prezident vychádza s ostatnými prezidentmi alebo predstaviteľmi vlád. Je dôležité, či ten prezident, ktorý príde, bude môcť zdvihnúť telefón a zavolať poľskému prezidentovi a povedať - potrebujem toto. Je dôležité, či ho bude pri stretnutiach rešpektovať americký prezident." Nuž pán prezident, bodaj by Vám ten telefón nedvihli. Veď aspoň sa pobavia, čo zasa domotáte a ako sa zakoktáte.
Na to, aby americký prezident dvihol telefón nášmu prezidentovi, sa náš prezident nemusí volať Gašparovič a nemusí svoju funkciu vykonávať podľa straníckeho trička. Pre ľudí na Slovensku je ale dôležité najmä to, aby sme sa za svojho prezidenta nemuseli opäť hanbiť. A to máme všetci vo vlastných rukách. Tak ako sme to bohužiaľ, či našťastie vždy aj mali...
