Ťažko je pochopiť zmýšľanie vo vnútri Ľudovej platformy. Všetky tri strany verejne deklarovali, že hľadajú spoločného kandidáta. Most-Híd a KDH dnes ale zrejme podľahli eufórii, že sa začínajú prázdniny, lebo oznámenie, že ich kandidátom je Hrušovský, prišlo nečakane a je potrebné si otvorene povedať, že je zlé, až trápne. SDKÚ ostala bokom, čo sa síce môže zmeniť neskôr, ale kľudne to môže znamenať aj to, že SDKÚ prezradí vlastného kandidáta.
Čo iné sa dalo ale čakať, že? Ľudová platforma najskôr vyšachovala z prezidentskej hry SAS a na nátlak KDH striktne hovorila len a len o Hrušovskom. Počínanie KDH nestojí ani len za komentár. Jednoducho ego kresťanským demokratov by neznieslo, ak by nemali vlastného kandidáta. Ale pri voľbe Hrušovského sa ukazuje, že KDH nemá žiadneho schopného človeka, ktorý by oslovil všetkých pravicových voličov. Prezidenta volia občania a Hrušovský nie je absolútne kandidát, ktorý by bol priechodný napríklad u liberálnych voličov, či mladších ľudí. Nula bodov.
Z radov KDH vyšiel aj Čarnogurský, takže KDH by sa ešte malo ku komu hlásiť. Ale ten sa vyšachoval hneď na začiatku, keď vo svojom tíme má pána Bielika, bývalého starostu Rače. A hoci Bielik bol zbavený viny, je ťažko pochopiteľné, že si ho Čarnogurský zobral do svojho tímu. Ďalšia zbytočná figúrka v prezidentských voľbách.
Frešo tak striktne trvá na Radičovej, až mi to niekedy pripadá ako posadnutosť. Hoci Radičová jasne povedala, že kandidovať nebude. Ľudová platforma tak definitívne odpílila svoje prezidentské možnosti. Aby radšej podporila občianskeho kandidáta Kisku, či bývalého člena KDH Procházku, vybrala sa cestou presadenia svojho ega. Všetky tri strany Ľudovej platformy nás kŕmili rečami, že dokážu nájsť silného kandidáta do prezidentských volieb. Nuž, Hrušovský mi pripadá ako slabá cena útechy.
Potom to vyzerá celkom jasne. Buď sa stane prezidentom Fico alebo tu budeme mať zasa nejakého starého uja, čo bude loviť anakondy alebo prekrúcať slová a strápňovať Slovensko. Ani sám neviem, ktorá možnosť je desivejšia. Najmä keď človek hľadá osobnosť a nie politickú mŕtvolu.