Keď mäkkého Hrušovského striedal v čele KDH bývalý eurokomisár Figeľ, domnieval som sa, že skostnatelé vedenie strany sa zmení a strana sa viac otvorí, viac zmodernizuje. Napokon cieľom Figeľa bolo získať vo voľbách konečne viac ako 10 percent. No Figeľ je veľkým sklamaním, tak ako možno vedel byť rešpektovaným eurokomisárom, tak je veľmi slabým predsedom strany, až nudným. 10 percent sa vo voľbách nekonalo a strana opäť nedokázala privábiť viac voličov ako je len tých obligátnych 7 či 8 percent. Čo je najsmutnejšie, KDH dlhodobo odstreľuje zo strany mladých a schopných politikov. A to len preto, že prichádzajú s inou líniou akú prezentuje vedenie strany.
Kým odchod Palka, Mikloška, Minárika pôsobil ako omladenie a vyčistenie strany, odchod Lipšica a teraz aj Procházku pôsobí ako zakonzervovanie Figeľa, Hrušovského a ich prisluhovačov vo vedení strany. Figeľ hovoril o egoizme Procházku, no pritom sám je tým egoistom, ktorý odmieta akokoľvek pozmeniť program a smerovanie strany. Pravdepodobne KDH to v nasledujúcich voľbách nejako výrazne neuškodí, lebo ako som už spomínal, percentá sú isté. Ale práve tie isté percentá vo voľbách a poslušní voliči sú Pyrrhovým víťazstvom pre KDH. Nenútia stranu posúvať sa ďalej, meniť sa, lebo miesto v parlamente pre pár jedincov je isté. KDH momentálne nemá žiadnu osobu (osobnosť je silné slovo), ktorá by dokázala pritiahnuť nových potencionálnych voličov. Ego Figeľa a Hrušovského je neotrasiteľné a práve kvôli ich egu strana živorí a zomiera. Keď mali vo volebnom slogane slovo "práca", tak by sa tou prácou mohli inšpirovať a nie iba driemať.
Ale napokon o nejakých demokratických princípoch v našich politických stranách je zbytočné hovoriť. Keby si niekto otvorí ústa voči predsedovi napríklad v SMERe, dopadne rovnako ako všetci, ktorí chceli meniť HZDS a postavili sa proti Mečiarovi. Aj preto sa u nás politický systém vyvíja úplne opačným smerom ako vo vyspelých krajinách. Tam sa zužuje počet politických strán a formuje sa pár najsilnejších, kým na Slovensku je založenie politickej strany národným športom. Momentálne na pravej strane politického spektra, ale čoskoro príde aj na ľavicu. Len nech Fico stratí popularitu, koryto vyschne a bude po jednote ľavice.