Problém uránu pri Košiciach nie je nový, ťahá sa už niekoľko rokov. Snáď nikto normálny by nesúhlasil, aby sa v jeho blízkosti ťažil urán, ide predsa o nebezpečnú surovinu, tak ako pre človeka, tak aj pre životné prostredie. Je preto prirodzené, že voči kanadskej spoločnosti a jej plánom sa ohradilo množstvo ľudí, ale nejde len o okolie Košíc. No na počudovanie naša vláda v decembri minulého roka podpísala s kanadskou spoločnsťou akési memorandum. Možno bude vláda zľahčovať, že nejde o nič záväzné, no predsa nepodpíšem memorandum s niekým, s kým nemám o čom rokovať a nechcem s ním obchodovať. Ani len ministerstvo životného prostredia, teda aspoň tak sa tvári, nevedelo, že za jeho chrbtom podpísalo ministerstvo hospodárstva spomínané memorandum.
Pre vládu a aj Slovensko môže ísť o lukratívny kšeft. Staneme sa sebestačnými v potrebách uránu, naše elektrárne budú zahojené, samosprávy dostanú pomastené do vrecka, niektorí predstavitelia štátu možno tiež, zamestná sa niekoľko stoviek ľudí a milióny eur budú prúdiť do štátneho rozpočtu. Navonok všetko super. Dokonca, ako to už v takých prípadoch býva, podľa investora sa nič neprihodí ani životnému prostrediu, ani nám. No keď možno o 30 rokov sa urán vyťaží a kanadská spoločnosť odíde s plnými vreckami zo Slovenska, čo bude potom? Naozaj to nebude mať dopad na celé okolie Košíc? Na vodu, prírodu a zdravie ľudí. To nám už potom nikto nezaplatí.
Takže vzťahy kanadskej spoločnosti a nášho ministerstva hospodárstava sa práve dostali zo stavu dvorenia do stavu zásnub. Treba len dúfať, že nenastane aj zväzok manželstva. Lebo nie každá investícia zo zahraničia musí byť dobrá a prospešná. Aspoň má vláda skvelú možnosť rozhodnúť v prospech občanov, svojich voličov. Buď bude rozhodovať verejné blaho alebo kufrík plný peňazí...Mám obavy.
