V 90- rokoch bolo vodné dielo Gabčíkovo najväčším jablkom sváru medzi Slovenskom a Maďarskom. Vodné dielo Gabčíkovo - Nagymaros sa začalo budovať na základe medzinárodnej zmluvy ešte z roku 1977. V roku 1989 po niekoľkých rokoch príprav a budovania ale Maďarsko odstúpilo od projektu. Následne sa slovenská strana zachovala podľa maďarskej strany nesprávne a pristúpila k variantu C dobudovania Gabčíkova, teda zamerania sa len na slovenskú stranu. Treba povedať, že v čase odstúpenia maďarskej strany od projektu bola výstavba hotová približne na 90 %.
Maďarsko musí dodnes prehĺtať trpkú pilulku, že odstúpilo od výstavby, nakoľko sa pri Gabčíkove vynára oveľa viac pozitív ako negatív a najmä aj oblasť na maďarskej strane je chránená od záplav. Keď som si dnes prečítal vyjadrenia Bugára a Csákyho k téme vodného diela, ostal som sklamaný. Csáky ma až tak neprekvapil, nakoľko pri výstavbe a odstúpení Maďarska stál práve na maďarskej strane, ani teraz nezaprel svoj politický charakter a všetko čo je slovenské, len skritizoval. Vraj vodné dielo neodzrkadľuje moderné myslenie. Nie je moderným myslením práve to, že sa vybuduje niečo na ochranu obyvateľstva? A nepozerá sa na etnický princíp?
Nech si čítam vyjadrenia Bugára a Csákyho ako dlho, stále tam nenachádzam jeden podstatný dôkaz toho, že sa jedná o nesprávne riešenie. Bugár spomína ekologické problémy, problémy troch obcí, Csáky zasa predražené financovanie a klientelizmus. No ja tvrdím, že vďaka za ten klientelizmus, ak sme aj vďaka nemu boli schopní dokončiť toto vodné dielo a nevykašľali sme na neho spoločne s Maďarskom.
Maďarská strana sa správa v prípade Gabčíkova ako odmietnutá nevesta, ktorá nič iné len závidí, no za svoje odmietnutie si môžu len a len sami. Argumenty našich dvoch maďarských strán sú asi len snahou niečím zaujať, hlavne zaujať svojich voličov a posilniť etnický princíp aj tam, kde je zbytočný.
