Autentické výpovede (vraj) Sidora a Ďurkovského o spôsobe voľby Čentéša len jasne ukázali na to, že voľba generálneho prokurátora bola v podaní terajšej opozície jeden veľký cirkus, ktorý síce nakoniec dopadol podľa plánu, ale jeho následky si táto spoločnosť nesie doteraz. A prečo? Lebo miesto generálneho prokurátora je naďalej prázdne a s prispením SMERu a prezidenta vznikla len jedna dlho vlečúca sa kauza. Ľudová platforma teraz vykrikuje, že Fico využil výpovede Sidora a Ďurkovského a zakrýva nezamestnanosť a skutočné problémy Slovenska. No uznať tak aj vlastnú chybu to nie.
Ale Ani Fico a jeho SMER nie sú oázou dobrovoľného správania sa svojich poslancov. Kolesíkove papieriky pri voľbe predsedu Ústavu pamäti národa tiež poukazujú, že dostatočne cvičené stádo sa nachádza aj v ľavej časti nášho politického spektra. Zdôvodnenie Fica, že Čentéš nie je Kolesík a že nejde o rovnako dôležité funkcie je akurát tak trápne. Keď sa má hlasovať podľa vlastného svedomia a bez lístočkov, tak sa tak má hlasovať bez ohľadu na dôležitosť tej či onej funkcie. Okrem toho vyzývať na zrušenie obžaloby prezidenta. Hej, možno to je bezvýznamné a neúctivé, ale obžaloba sa týka konania prezidenta a nie, či bol Čentéš zvolený spravodlivo a čisto alebo nie. Zrazu už nikto nepotrebuje vyjadrenia Ústavného súdu, ale stačia vyjadrenia dvoch bývalých koaličných poslancov, ktorí zrejme si doteraz spytovali svedomie a zrazu ich opantal pocit viny.
Každý z politikov si háji len svoje politické tričko, pritom aj jeden tábor, aj druhý robí tie isté chyby a správa sa rovnako primitívne a hlúpo. Predsedovia politických strán si spravili zo svojich poslancov stádo opičiek, ktoré hlasujú, ako sa im nakáže v straníckej centrále. Jedno stádo kričí na druhé, ako by im chýbali banány na strome a pritom ich neustále oberajú spoločne...
