Jánošík je nepochybne legendou v slovenskom ľudovom prostredí, no stavať ho do pozície hlavnej historickej postavy Slovenska musí byť pre historikov viac ako úsmevné. Najmä ak tak činí samotný premiér krajiny. Potom to vyzerá tak, akoby sme nemali žiadne iné výrazné historické osobnosti. Mnoho prvkov z legendy okolo Janošíka je len výtvor ľudí, ktorí si z neho vytvorili to, čo potrebovali, legendu, oporný bod. Realita mohla byť trocha iná. Zbojník je stále zbojníkom.
Pre premiéra vzor, prvý sociálny demokrat, legenda. V osobách Jánošíka a Fica sa dajú nájsť paralely. Aj premiér je najobľúbenejším politikom na Slovensku, medzi určitou skupinou ľudí je pokladaný za najlepšieho politika na Slovensku, s príjemným vystupovaním a empatiou. No aj legenda okolo nášho premiéra môže byť tak trocha vymyslená a skreslená. Dar reči má premiér vycibrený, no skutky sú často úplne opačné. Jánošík bol známy tým, že bohatým bral a chudobným dával. No náš premiér svojimi opatreniami berie rovnako všetkým, lebo pokladnica je prázdna. Ani bohatí, ani chudobní, všetci sme len terče daňovej politiky našej vlády. No nájde sa predsa určitá skupina ľudí, verná družina nášho premiéra, ktorá nepociťuje krízu a naopak ťaží z vlády svojho náčelníka.
Čo rozumieť pod odhalením majoliky Jánošíka na úrade vlády? Sú len dve možnosti, čo si predstaviť pod družinou zbojníkov na umeleckom diele. Alebo sa vláda snaží inšpirovať tým, že bohatým brať a chudobným dávať alebo sa inšpiruje skutočným poslaním zbojníkov, lúpiť a rabovať bez ohľadu na majetkové pomery svojich obetí. Každý nech si odpovie sám, do ktorej skupiny patrí naša vláda a náš premiér. Ale zbojníci nemali dlhú životnosť, ani príjemný koniec.
