"Rodinkárstvo" je na Slovensku obľúbené, o tom niet pochýb a tým sa to nesnažím ospravedlniť. Rozdiel je rodinkárstvo u podnikateľa v malom obchodíku a rozdiel je rodinkárstvo na ministerstve. Jahnátek okrem synovca a netere zamestnal na ministerstve aj ďalšie osoby z Komjatíc, odkiaľ pochádza. A nejedná sa len tak o hocijaké funkcie. Jeden riadi kontrolu eurofondov, jeden sedí v Rade Slovenského pozemkového fondu a ďalší šéfuje sekcii kontroly. Žiadne malé rybky. Mnohí z nich už pracovali pod Jahnátkom aj na ministerstve hospodárstva.
Pokiaľ títo ľudia spĺňajú odborné predpoklady, čo možno aj spĺňajú, bolo by to v poriadku. Až do momentu, kedy Jahnátek nevie preukázať, či sa zúčastnili riadnych výberových konaní. Upozorňujem na slovo "riadnych". Lebo výberové konanie, na ktoré príde jeden človek, vypije kávu a podpíše zmluvu, asi za štandardné výberové konanie nemožno pokladať.
Ale pán minister Jahnátek mohol na svoju obranu použiť aspoň to tradičné vysvetlenie, že na ministerstvo si priniesol ľudí, ktorým dôveruje a verí aj ich práci. Ani len na to sa Jahnátek nezmohol. Namiesto toho sa bráni, že v Komjaticiach nežije od roku 1978 a odmieta špekulácie o zvýhodňovaní obyvateľov Komjatíc.
„Prijímanie zamestnancov je v kompetencii služobného úradu a minister do procesu nezasahuje. Informácie o príbuzenských vzťahoch nie sú predmetom skúmania.“ Tieto slová Jahnátka ma definitívne presvedčili, že slušne povedané, zavádza. Na služobnom úrade si zrejme len tak náhodou spomenuli na Komjatice, len tak náhodou si pozerali ministrov životopis alebo sa jednoducho minister pri kávičke len tak náhodou zmienil, či náhodou v Komjaticiach nežijú vhodní adepti napríklad na kontrolu eurofondov.
Keby Jahnátek aspoň priznal, že pomohol svojim rodákom, bolo by ho možné pokladať za regionálneho patriota, takto ho možno považovať akurát tak za....klasického politika, ktorý o ničom nevie a všetko je v súlade s "kostolným poriadkom". U Jahňátkovcov môže byť pohoda a kľud, miesto je isté vopred...
