Keď sa spomenie privatizácia v politickej debate, kde sa nachádza premiér Fico, akoby ho pichli vidlami do chrbta. Veľmi rád a s veľkým zápalom sa bije do pŕs a vyhlasuje, ako sa počas jeho vládnutia nebude predávať nič strategické z rúk štátu. Práve tam nastala zmena. Terajšia hospodárska situácia a najmä silné a ničím nepodložené plány premiéra nútia štát hľadať peniaze aj v samotnom pekle. Privatizácia prestala byť tabu a hľadá sa majetok, ktorý by štát, síce so škrípajúcimi zubami, ale predsa oželel.
Premiér plánoval odkúpiť spätne 49 % podiel v SPP. No buď to bolo len politické divadielko alebo naopak politická naivita, nakoľko štát musí dvíhať dane, pomaly zoštátňovať druhý penzijný pilier, nie je ochotný znížiť spotrebné dane na pohonné látky, kde by potom vzal ešte milióny eur na kúpu podielu v SPP? Keď sa skončila jedna rozprávka, začala ďalšia. Unitárny zdravotný systém. O nič lacnejší obchod ako v prípade SPP. Lebo k samotnej cene za súkromné poisťovne bude treba prirátať aj veľké sumy, ktoré štát vynaloží na dodatočné súdne procesy, ktoré budú nepochybne realitou.
A tak síce po voľbách vláda zastavila predaj akcií v teplárňach, no práve privatizácia je teraz jediným rýchlým naliatím peňazí do štátnej kasy. A pripustil ju už aj samotný premiér. Aj keď sa niekedy zaobaľuje do iných názvov ako je hľadanie strategického partnera. Nie je to nič iné ako privatizácia. Problém je, že za vládnutia Dzurindu sa veľké zlaté vajcia v podobe bánk, SPP, či Slovenských elektrární už sprivatizovali. Oproti tomu už štát vlastní len odrobinky. Reálnou je odkúpenie celého podielu štátu v Slovac Telekome, predaj autobusových dopravcov, či privatizácia kúpeľov v Sliači alebo Bardejove alebo nájdenie strategického partnera pre Cargo. Pre to Cargo, ktoré prvá Ficova vláda odmietala predať a naliala tam milióny. Každý sa učí na vlastných chybách.
Bohužiaľ hrozí, že situácia v Európe a tým pádom aj u nás sa nezlepší ani budúci rok. Vláda bude musieť hľadať ďalšie finančné zdroje a tam už nebude priestor na nejakú ľavicovú propagandu, ale aj pravicovú. Parlamentné strany sa budú musieť naučiť spolupracovať. Aj keď na Slovensku to pôjde veľmi ťažko. A keď sa dočkáme privatizácie, možno sa dočkáme aj ďalších porušení sľubov. Nedostatok peňazí donúti vládnucu stranu ukázať svoju pravú tvár. A potom zistíme, kde sú tie istoty...
