Väzby medzi našimi troma najvyššími ústavnými činiteľmi sú tak silné, že keby naozaj existovali Svätoplukove prúty, boli previazané železnými reťazami. Vláda jednej strany umožnila dosadzovať naprieč Slovenskom úradníkov plne oddaných vládnej strane, rovnako ako obsadiť post premiéra a predsedu parlamentu. Teda zákonodarnú, aj výkonnú moc. Aby to nebolo málo, v osobe prezidenta má premiér nastrčenú figúrku, ktorá podpíše presne to, o čo ju požiadajú.
To, čo sa zdalo tesne po voľbách médiám, že premiér sa zmenil, už teraz neplatí. Premiér sa nezmenil vo svojej povahe a podstate, zmenil len svoj obal, pozlátku. Sladkými rečami sa snažil naplniť dojem, že povyrástol v štátnika európskeho charakteru, ktorý pozná liek na problémy Slovenska a zároveň rešpektuje, že jednoznačné víťazstvo vo voľbách nesmie znamenať úzurpáciu všetkej moci v krajine. No realita vyznieva úplne naopak.
Opozícii mala aspoň podľa slov premiéra patriť hlava predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, aj demokracia ako taká by si to vyžadovala. No obštrukcie a reči, že všetci v opozícii sa nezhodli na jednom mene, je už trocha divadielko. Predseda parlamentu zasa nezaradil voľbu ani len na októbrovú schôdzu národnej rady a je otázne, kedy sa vôbec k voľbe pristúpi. A či to napokon nedopadne ako pri voľbe predsedu Národného bezpečnostného úradu a opozícia ostane na ocot.
Vymenovanie Generálneho prokurátora SR je komiksom hádam pre celý svet. Bohužiaľ naša ústava dovoľuje prezidentovi čakať a čakať a takmer rok a pol nerobiť nič, len sa usmievať do kamier. Smer nekdy nedovolí, aby Čentéš zasadol na post predsedu generálnej prokuratúry a prezident ticho poslúcha a hľadá dôvody. Istotne napokon bude prebiehať nová voľba generálneho prokurátora a Smer si zvolí svojho človeka. Ďalší diel skladačky bude hotový.
Všetko prebieha v litere demokracie, tej demokracie, ktorú sme si vytvorili. Bohužiaľ sa zrejme niekde stala chyba a nikto nepredpokladal, že ešte niekedy môže nastať vláda jednej strany. Bežných ľudí viac zaujímajú iné veci ako sú posty generálneho prokurátora, či predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, no demokracia sa začína šliapať vždy zhora a ak sa to nezastaví hneď, príde aj na nás, na tých dole...