Tento národ si už pamätá nejaké tie amnestie. Husákova, potom veľmi diskutabilná Havlova. Havel sa nepozeral, či sa na slobodu dostane politický väzeň alebo vrah, jednoducho riadil sa heslom, komunizmus padol, tak vyprázdníme väzenia. O Mečiarových amnestiách je škoda hovoriť, jedno z najväčších svinstiev v histórii Slovenskej republiky. Potom amnestia v roku 2004 a teraz vraj opäť.
Zrazu sa mi spája ten nápad veľkej amnestie s prípadom Cinkotu. Ako o rozhodovaní súdov si už žiadnu mienku radšej ani nevytvorím. Jednému naparia za vraždu tri roky, inému za drogy osem rokov a mladému chlapcovi za napadnutie policajta 11 rokov. Akoby si sudcovia hádzali šípky do terča, kde sú rozmiestnené tresty.
13 800 ľudí sa podpísalo pod petíciu za prepustenie Cinkotu. Malé alebo veľké číslo? Neviem. Možno ani trest nebol primeraný a možno bol. No Cinkota nebol žiadny medík. Či spolupracoval s políciou alebo nie, neznižuje to jeho vinu. Bol zapletený do drogovej činnosti, tak si niečo musí odsedieť, aj tak tam nebude celých osem rokov. To, že sa média stavajú na jeho stranu, samozrejme jeho hereckí kolegovia, či umelci, je trocha diskutabilné. Jedná sa o drogy, nie o dopravnú nehodu a Cinkota s nimi nemal problém len raz, či jeden mesiac. Vlieklo sa to s ním dlho.
Veď čo to bude potom za príklad pre ostatných, ak uvidia, že sa im drogová činnosť len tak prepečie. To sa bude každý spoliehať na amnestiu, či petíciu? Prečo by sa mal robiť rozdiel len preto, že Cinkota je mediálne známa osobnosť? Dúfam, že nášho prezidenta aspoň trocha osvieti a rozmyslí si to s tými amnestiami. Myslím, že má aj dôležitejšiu robotu, ako napríklad už konečne rozhodnúť o generálnom prokurátorovi.
