Sociálna politika, sociálne cítenie, sociálny tu, sociálny tam. Až sa na nám na Slovensku krúti z toho všetkého sociálneho hlava. Fico nech je, či už slabý alebo schopný politik, je to vynikajúci rečník a to je veľká výhoda najmä pri skupinách ľudí, ktoré sú náchylné na ľúbivé slová. Dnešné obdobie nepraje ľavicovej politike a uvedomujú si to aj smeráci. Podmienky, ktoré máme z Európskej únie, jednoducho musíme splniť a potom zákonite musia prísť reštriktívne opatrenia. Slovák je už zvyknutý, od roku 1998 sa mu neustále opakuje, ako je zle a musíme vydržať a potom už bude lepšie. V tomto sľubovaní bol silný najmä bývalý minister financií Mikloš.
Sociálny zmier by mal znamenať čo? Všetky vrstvy obyvateľstva sú spokojné, síce si pofrflú, ale chápu nevyhnutnosť príslušných opatrení? No na Slovensku sa sociálny zmier skončil už dávnejšie štrajkom lekárov. Pokračovalo to zdravotnými sestrami, ktoré síce postupovali pokojnejšie, tento týždeň si trocha poštrajkovali pred Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR štátni zamestnanci a napokon dnes štrajkujú učitelia. A síce nejde o žiadny masový pochod do hlavného mesta, ide o rozumné štrajkovanie, ticho ale účelne. Ak učitelia v takomto počte budú opakovať svoje štrajky každý týždeň, tak vláda bude musieť veľmi rýchlo pohľadať a nájsť nejaké finančné prostriedky, tak ako to bolo u lekárov. Nech už sú odozvy na štrajk akékoľvek, ide o legitímne právo každého z nás a vďakabohu za to, že Slováci sa menia zo spiacich šípových ruženiek konečne na uvedomelých občanov a učia sa štrajkovať. V západnej Európe je to bežný jav, kde zamestnávatelia uznávajú práva svojich zamestnancov na štrajk, u nás sa na štrajkujúcich pozeráme ako na darebákov.
Štrajkov bude pribúdať, tak ako bude úmerne s tým pribúdať šedín na hlave nášho premiéra. Mal by prestať s demagógiou a oháňať sa sociálnou politikov, lebo svojim najnovšími krokmi postihol takmer všetkých občanov, nie len jeho vymyslených 12 %. Správne poplatky, zvyšovanie cien tabakových výrobkov, okresanie druhého piliera, registračná daň pre vozidlá, ďalšie zaťaženie živnostníkov, zmeny v odvodoch, to nie je len 12 % obyvateľov pán premiér. A k tomu ešte treba pridať neochotu vlády znížiť daň z pohonných látok, vyciciavanie bánk, ktoré to vzápätí otáčajú voči občanom. Všetci v tejto krajine chápeme, že je kríza, veď napokon stále je niečo, na čo sa dá vyhovárať a zrejme bude ešte horšie a je jedno aká vláda by bola na čele krajiny, len od nášho pána premiére by bolo rozumnejšie povedať na rovinu, toto a toto Vám uškodí a nie sa stále len oháňať pojmom sociálny. Aj najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva pocítia zmeny a to ak sa zamestnávatelia rozhodnú prepúšťať kvôli toľko omieľanému sociálnemu a štandardnému zákonníku práce, o ktorom sa práve rokuje v parlamente. Veď naozaj vyzeráme všetci ako úplne sprostí?
