Skoro všetky politické strany u nás volajú po zvýšení peňazí v školstve, no len čo to je trocha možné namiesto vedy a výskumu sa peniaze použijú na diaľnice, ktorých výstavba aj tak stagnuje. Dnešná doba nepraje štrajkom a finančným požiadavkám. Ale to nie je problém bežných ľudí, ale politikov. Oni šafárili ako šafárili a sú zodpovední za terajší stav vo svete.
Nie všetci učitelia zarábajú málo, je potrebné odlíšiť učiteľa na vysokej škole, ktorý má uzatvorených viac pracovných pomerov a učiteľov na základnej a strednej škole. Ale pravda je taká, že napríklad v porovnaní s inými profesiami, veď si stačí zobrať lekárov, sú učitelia ohrozeným druhom. Lenže dnešné školstvo je bohužiaľ podvýživené ako celok, odhliadnuc od platov v ňom chýba takmer všetko. Veľká väčšina škôl nutne potrebuje opravu, učebnice, to je na Slovensku hotová telenovela, osnovy si prispôsobuje každý minister podľa seba a učitelia skáču ako pajáci. Okrem samotného učenia musia ešte suplovať prácu učebníc a učiť v dnešnej dobe, keď už žiak na základnej škole nemá hanby poslať učiteľa kade ľahšie, tiež nie je veľká výhra. A učiteľ nemá takmer žiadne právomoci okrem známok a tie už veľa žiakov a ani rodičov neberie vážne. O postavení učiteľa v spločnosti sa je tiež už zbytočné baviť.
Jednodňové zatvorenie škôl pritiahlo veľkú pozornosť médií, ale odvtedy bolo dlho ticho, až tento týždeň minister financií potvrdil to, čo zrejme každý okrem učiteľov očakával. Peniaze nie sú. No to neboli ani na platy lekárov a predsa si ich vydobili. Učitelia veľa možností nemajú, vlastne len jednu. Zavrieť školy, ale nie na jeden deň. Teraz už musí prísť niekoľkodňové štrajkovanie, len tak majú poslednú šancu zvíťaziť. Nesmú sa správať ako holúbky a znižovať svoje požiadavky, už to musia uhrať dokonca, hoci úspech je ťažko predstaviteľný. Ale prehrať treba so cťou.
Štrajk opäť rozdelí Slovensko na polovicu, časť bude nadávať a časť súhlasiť, no každí máme rovnaké práva a nikdy nevieme, kedy budeme aj my potrebovať podporu ostatnej verejnosti. Preto je potrebné štrajk učiteľov podporiť. Ale požiadavky učiteľov sa nesmú začať a končiť len pri platoch, lebo potom školstvo nikam neposunieme. Najlepším krokom by bolo, keby sa s učiteľmi spojili v štrajku aj študenti, aj oni sú súčasťou školstva a sami vedia najlepšie, kde sú nedostatky.
A ešte jedna poznámka. Ešte mesiac dozadu nebolo dňa, kedy by nebol pred kamerou náš pán minister školstva. Celé leto chŕlil plán za plánom, až som mal pocit, že o chvíľu tu budeme mať Harvard, Oxford. Teraz je zrazu ticho a po ministrovi sa zľahla zem. prečo sa nepostaví k problému ako chlap a povie, že jednoducho zlyhal a peniaze nie sú? Ani len nerokoval so štrajkujúcimi, nič, nula bodov, politická mŕtvola, ktorá ovláda len teóriu a prax je mu vzdialená tak ako všetkým našim politikom.
