Katolícka cirkev je posledné roky fackovaná z každej strany. To, že sa jej nadáva do zastaralej organizácie, príživníckej a neviem ešte akej, sa ešte dá prežiť, ale odhalenia predofilných kňazov sú priveľkým sústom aj pre samotný Vatikán. Na jednej strane ubudlo katolíckej cirkvi veľké percento veriacich za posledné roky po celom svete, ale na druhej strane ponúkajú odhalenia o pedofílií skvelú možnosť, ako sa môže katolícka cirkev očistiť a zároveň zachovať si svoj kredit. Je na nej, ako s tým naloží.
Obviňovať katolícku cirkev ako celok alebo nebodaj pápeža ako hlavu cirkvi, nie je úplne na mieste. Už v roku 1962 vydal Vatikán inštrukciu pod názvom Crimen sollecitationis, ktorá sa zaoberala prípadmi kajúcnic, ktoré mali sexuálny vzťah so spovedníkom, sexuálnym vzťahom spovedníka s osobou toho istého pohlavia a aj prípadmi, keď mal mať kňaz intímny vzťah s mladistvými pred pubertou. A dokument tiež hovorí o tom, že každý prípad zneužívania má byť oznámený. Je to povinnosť pre katolíkov. To sa písal rok 1962. Čiže cirkev má a mala páky ako niečo podobné odhaliť. Lenže katolícka cirkev nie je nejaký centralizovaný orgán. Skladá sa z drobných častíc, biskupstvá, dekanáty, farnosti. Aj tá najmenšia farnosť má čiastočne svoju samosprávu a kňaz je jej pán.
Preto nie je možné zovšeobecňovať prípady zenužívania na celú cirkev. Je ťažko medzi toľkým ľuďmi objaviť a nájsť živly, ktorým vyhovuje život v sutane, na opustenej fare, kde môžu zneužívať malé deti. Prípady zneužívaných detí využívajú vo svoj prospech významne aj advokátske kancelárie v jednotlivých krajinách, kde pripravujú hromadné žaloby na cirkev a je to naozaj dobrý biznis. Veď do dnešného dňa zaplatila katolícka cirkev na odškodnení vyše dve miliardy.
Na druhej strane ale treba povedať, že v mnohých prípadoch boli a určite aj sú podobné prípady kamuflované a zakrývané, aby sa ešte viac neoslabilo postavenie cirkvi vo svete. Je ťažko povedať, koľko prípadov ešte výjde na povrch, ale katolícka cirkev sa môže očistiť len ráznym postupom a to, že bude tvrdo trestať podobné delikty a najmä ich nebude zatajovať. Verejnosť by sa na daný problém pozerala úplne inak, ak by sme sa podobné zverstvá dozvedeli nielen najprv od médií, ale aj o samotnej cirkvi. Je to možnosť ako oddeliť zrno od pliev, veď pre cirkev by nemali byť dôležité počty prívržencov, ale jej čistota z vnútra.
A treba si naliať čistého vína a hoci dôkazy nie sú, je len málo pravdepodobné, že by podobný problém obišiel aj Slovensko. U nás sa ale zatiaľ katolícka cirkev teší stále výsadnému postaveniu a tak sa asi v najbližších rokoch len ťažko dovoláme pravdy. Najmä keď sa máme problém dozvedieť oveľa jednoduchšie veci ako sú dôvody odvolania p. Bezáka z postu biskupa. Ak sa chce katolícka cirkev aj u nás nazývať modernou alternatívou k terajšiemu materialistickému poňatiu života, musí vedieť odhaliť a pomenovať svoje problémy aj pred verejnosťou a nie pchať hlavu do piesku.
