Je viac ako podozrivé, že vždy keď sa spomenú cirkevné peniaze, vynorí sa meno arcibiskupa Sokola. Hej, každý si môže povedať, že to len média útočia na cirkev. No toto nie je o cirkvi, toto je o konkrétnej osobe, bohužiaľ z cirkevného prostredia, ktorá má za nechtami nekalé finančné operácie a nechce alebo ani nevie ich vysvetliť.
Krátko pred opustením úradu mal dať Sokol ako dar Trnavskej arcidiecéze vyše 300 000 dolárov. Ak by teda šetril cirkevné peniaze a len ich vrátil arcidiecéze, malo by to byť v poriadku. No na účte sa zrejme nachádzalo oveľa viac a buď klame Sokol alebo klame kardinál Bertone, pravá ruka pápeža. Ten totiž tvrdí, že peniaze mali pochádzať z predaja pozemkov. Lenže aby bola záhada ešte väčšia, o aké pozemky sa jedná, to sa nedá vystopovať a ani pôvod peňazí sa nedá určiť. To na Slovensku si všetci na tie pozemky spomíname. Kauza okolo nich už trvá roky.
Pôvod peňazí sa nepodarilo zistiť ani Bezákovi a tak sa verejnosť zrejme nikdy nedozvie, aké peniaze končili na účte vo Vatikáne. Či to boli špinavé peniaze alebo peniaze naozaj patriace Sokolovi, no podozrivá je najmä ich výška.
Ani Vatikánska banka nie je žiadnym baránkom. To, že mafiánske peniaze sa perú vo všetkých svetových bankách, je nespochybniteľné, ale Vatikánska banka už pláva v problémoch minimálne od 80. rokov 20. storočia. A neustále je podozrivá, že veľké množstvo finančných prostriedkoch má mafiánsku minulosť. Došlo to až tak ďaleko, že momentálne je vo Vatikáne vydaný zákaz platiť platobnými kartami a je možné platiť všetko len v hotovosti.
Ak si arcibiskup Sokol len šetril na dôchodok, tak určite už dnes nemusí nadávať ani na prvý pilier, ani na druhý pilier u nás. Arcibiskup Sokol si vytvoril svoj vlastný dôchodkový pilier a ten sa od nášho slovenského líši svojou štedrosťou a veľkosťou. Tak pekne prežitý dôchodok plný štedrosti prajem.