Výrazný nárast obyvateľstva v mestách a naopak úbytok na dedinách začal už za komunizmu, ale mestský boom pokračoval aj po roku 1989. Mestá ponúkali konfort, prílev zahraničných firiem, predajní, možnosť vybaviť si všetko na jednom mieste, nie každé ráno vstávať, cestovať a potom drieť na pozemku. Najmä hlavné mesto sa stalo moderným mestom podobným západoeurópskym mestám.
No po vyše 20 rokoch akoby nastal určitý zlom. Mnohí ľudia vo veľkých mestách sú unavení z preplnenosti sídlisk, nahustenej dopravy, nastal pocit vyhorenia až prílišnej pohodlnosti. Nie je náhodou, že sa vo veľkom začínajú ľudia venovať behu, športu ako celku. Po celom dni strávenom v práci, sadnú do auta, prepravia sa domov, ľahnú do postele a stále ten istý kolobeh. Samo telo si pýta pohyb a zmenu prostredia.
Je veľa ľudí, ktorí ak žijú v mestách, na sídliskách, nevlastnia chatu a prídu k známym na dedinu, či niekam na záhradku, len si povzdychnú, mať niečo podobné. Posedieť si len tak na čerstvom vzduchu, zažiť pekné popoludnie je na nezaplatenie. Ale nielen grilovanie láka ľudí opäť sa vrátiť k pestovaniu zeleniny, či k vysádzaniu ovocných stromov. Všetok ten bordel čo produkujú naše obchody doslova ľudí vyháňa naspäť do záhrad.
V minulosti sa pozeralo na život na dedine s odporom, že človek sa musel zodrať na svojom pozemku. V súčasnosti sa najmä v okolí veľkých miest rozmohol kľudný dedinský život bez naháňania za prácou, s malým pozemkom, kde si človek niečo dopestuje alebo jednoducho len pokosí svoj trávnik. Kľud, pokoj a pocit vlastníctva aspoň časti zelene. Kým obce v odľahlých častiach Slovenska postupne vyhynú, obce napríklad v okolí Bratislavy, rastú neuveriteľným tempom. Ľudia priam bažia po zmene a úteku od všetkého zhonu.
Nepochybne mesto je mesto a má a vždy bude mať svoje nezastupiteľné miesto. Aj ja som vyrastal a žil v klasickom paneláku, no teraz keď žijem na dedine, mám možnosť vybehnúť vonku na dvor, posedieť si na čerstvom vzduchu, vypiť si tam šálku kávy, je pocit, ktorý mi predtým chýbal a za životom v meste mi ľúto nie je. Veď nakoniec som v meste počas celého týždňa v práci, takže ho už piatok poobede mám až až.
