Mám taký dojem, že v spoločnosti existuje nárok a očakávanie, že ako lekár, musím vždy vedieť a nejaká byť a niečo nejak robiť. Postup, predpoklad, časovú os. Veď predsa sme to študovali, a máme dobre zaplatené. Tak haló, kde je problém, v čom to viazne...
(och bože,v toľkých veciach)
Viem porozumieť tomuto očakávaniu, ale mnohokrát ma vyčerpáva tá jednoduchá predstava a zalamovanie rukami nad tým, ako dlho trvajú výsledky vyšetrení, diagnostické postupy, liečba a podobne.
A to teda ja nepatrím medzi najtrpezlivejších ľudí, a dlhé procesy a prestoje ma dráždia, hlavne ak viem, že ten časový prestoj vzniká ako dôsledok neefektívnych procesov.
Na druhej strane je toto očakávanie často mimo realitu, lebo medicína nie je čierno-biela, nie je 100%-ná. Človek proste nie je stroj, a nejdeme podľa učebnice. V tom je krása a zapeklitosť zároveň.
Včera som opäť dostala otázku, či je dieťa mimo ohrozenia života. V danom momente mi prišli výsledky, ktoré boli ďaleko od ideálnych, ale klinické prejavy boli výrazne lepšie. Čo odpovedať ?
Vsadila som na to, že vlastne neviem, čo bude. Uvedomila som si, že v ohrození života je človek kontinuálne od momentu, ako sa narodí. Len si to nepripúšťame, nevidíme riziko. Prečo by aj?
Ja to vidím tak, že so životom je smrť jednoducho spojená. Je naistejším "rizikom" a (prirodzeným) dôsledkom života. A hej niekedy príde priskoro, tragicky, nespravodlivo.
Nešla som ubezpečovať, že bude všetko v poriadku. V minulosti by som nazvala moju odpoveď, že ohrozenie trvá, ako necitlivú, skoro až krutú a neistú. Dnes to už tak nevidím.
Moja úloha ako lekára je častokrát detektívka. Pátracia akcia. Hľadanie a spájanie súvislosti. Nemám kúzelnú pilulku, magický prútik ani vešteckú guľu. Častokrát sa cítim bezmocná. Niekedy správite úplne všetko podľa knihy, odporúčaní a guidelinov, no nemá to žiaden efekt. A inokedy nespravíte nič a "ono se to proste nějak udělá a samo spraví".
Niekedy vyzerá byť všetko v poriadku, a do rána sa to celé "podělá", a nerozumiete prečo. A inokedy to vyzerá byť úplná katastrofa, bojíte sa, ako čo dopadne, aké budú dôsledky, a nakoniec je všetko v poriadku. No vysomárte sa z toho :D
Súčasne vnímate tú druhú stranu - a rozmýšľate, že ako to asi berú, vnímajú, čo si oni riešia. Veď aj my máme rôzne životné role, lekár je len jedna z nich. Poďme si skúsiť porozumieť, urobiť tú námahu a pozrieť si aj tú druhú stranu a nájsť nejaký prienik a vzájomné pochopenie. Všetci sme ľudia a sme tu len na okamih.
