Bolo to lepšie ako minule, keď to tiež bolo zdarma a tak vonku ostalo asi toľko ľudí, ako ich bolo i v sále. Teraz, poučení, vďaka za to, sme si mohli kúpiť lístky priamo so sedadlom cez internetové predpredaje.
Ale i tak, pustili organizátori aj bez lístku, bez pravidla, ktoré dopredu dali, a tak sa títo ľudia motali, keď sedeli a potom ich niekto presunul, jak nomádov...a čo som počul za chrbtom, aj tak reptali, akoby si neuvedomovali tú šancu a, že mohli ďakovať tomu gestu, že to bolo zdarma. Mohli predsa ísť i domov, bez miesta, bez práva sedieť v sále.
Kultúra.
Na poslednú chvíľu si vedľa mňa sadla pani s výrazným parfumom, a s úsmevom, že sa možno chcela zoznámiť...Bolo mi z toho po chvíľke dosť zle a odsadol som si k dvom voľným miestam do stredu, lebo som si všimol, že na schodoch sedí mamička s dvoma malými deťmi.
Myslel som si, že i iní ich uvidia a posunú sa tiež. Buď preto, aby sami lepšie videli a lepšie počuli - stereo v strede sály, ego, že by dalo motiváciu, alebo empatia, že by kultúrny človek sa zamyslel, ako sa detičky sedia na studených schodoch...Ale nestalo sa.
Potom začala pani kašľať, dusila ju asi bronchitída. Mňa to mierne rušilo, myslím si, že i pána v obleku vedľa mňa a aj tých muzikantov. Veď kto ju chce počuť tiež, kto chce posúdiť z vlastnej skúsenosti, na rádiu Devín bude 5.12. záznam z tejto nahrávky...
Myslel som, že po prestávke už pôjde domov, že usúdi, že je to dosť nevhodné.
Nešla. ale sadla si o pár radov inde a už som mal pokoj.
Veď naposledy v tej filharmónií rušila dcéra z ľavého ucha a teraz pani po pravom uchu. Možno karma. Tak mi treba.
Ale inak, ten Dvořák je fantastický autor. TO treba uznať. To je osobitý štýl, majstrovské zvládanie zvuku. Nečudujem sa, že bol populárny a moderný. A vlastne stále je. Je to život.
Som sa musel opraviť, neviem prečo, asi podvedomie, napísal som najskôr Smetana...a potom meno vymenil...
Ale, aby som sa dostal k tomu, prečo to tu vlastne píšem.
Dnes ráno som to dcérke kreslil, že kde boli ľudia s basou, kde zas violončelo, či dychové sekcie, huslisti, ...dirigent.
Celkom ju to spočiatku zaujalo, potom trochu žiarlila a skákala mi do reči...lebo i manželku to zaujalo, bola zvedavé, aké to bolo...
Ale potom, keď som to chcel ten zážitok dokončiť, keď už som bol dostatočne rušený skákaním do reči, strácajúc silu a sústredenie na prácu, lebo vlastne teraz sedím v práci, zastupujem v jednom OC v Bratislave, jednu spoločnosť...tak sa ma manželka spýtala:
"A bola tam i ministerka?"
(súvis s predposledným článkom, ktorý som sem "dal")
Hovorím: "Bola." a som ju tam dokreslil s igelitkou, ako sa tacká o paliciach dole pod pódiom. Veď skúsení diváci, znalí našej kultúry a pomerov, sú zvyknutí, kto by nad takou samozrejmosťou rozmýšľal. Kde by bola?"To nemyslíš vážne?!" šokoval som manželku.
Som ju upokojil, že to iba môj sarkazmus...akože suchý vtip...
Teda myslím si, že práve tá naša tolerancia je prejav kultúry. Ako vravela pani Pod lampou v relácii k téma "Načo je nám kultúra?" (archiv RTVS, 2.10.2014). Ona (Viera Dubačová) je vlastne v stave, v ranku, človek, ktorý robí s postihnutými a berie sa to tak, že to robí zdarma, lebo je dobrá. Keď niekto chce, tak by preto dobrovoľne mala prísť s celým teamom, mala by vybaviť i ostatné aktivity, veď všetci by mali byť radi, že dostali šancu, príležitosť.
Preto jej nik nič nedá, lebo dáva na inú "vznešenú" kultúru, alebo na zdravotníctvo, armádu, deťom, tým, ktorí to potrebujú.
Teda kultúra je i to, že jeden je pekár, iný je doktor, a to je ok. Iný je politik, ten samozrejme má dostať ospravedlnenie, keď ukradne pero, s ktorým na zahraničnej návšteve podpisuje nejakú zmluvu. A samozrejme hájiť ho majú práve tí, ktorí sú jeho podriadení a možno i voliči. ...
...
A potom, v rámci rovnosti, v rámci občianskej spoločnosti, je tu i nejaký "dobrák", ktorému dáme rolu, že mu nevadí, keď stráca silu večným dokazovaním, že jeho dobrovoľnícka práca je dôležitá a aj nám je pre radosť. ... a pani vlastne dodala, že tá naša tolerancia k možnej korupcii, nedostatok citu pre spravodlivejšie rozdeľovanie vyzbieraných daní, ktoré sa "strácajú" môže za to, že nie je dosť ani na zdravotníctvo, ani na školstvo, ani na tých, ktorí to potrebujú. Vyznala sa, nie, nie je dobrák, ktorý to robí len tak, takí ľudia by mali mať zodpovednosť vo verejných veciach, verím, že by ju nezneužili vo svoj prospech a nezbavili by sa kontroly a netvorili hmlu...
...
Kto chce, nech mu dá, ale my pekári, doktori, voliči, my očakávame, že niekto iný to urobí, že my, v tomto kultúrnom kuse, v tomto čase, v príbehu, ktorý sa nám deje, nehráme.
Alebo, ako to vidíte?
Akú máte skúsenosť?
/obrázky, ktoré spomínam doplním, keď sa vrátim z práce, /alebo už sú doplnené, keď to čítate neskôr/:-/
(Lebo všimol som si, že iný pán tiež píše o včerajšom koncerte, ktorý bol v Slovenskej filharmónii. Určite bol fantastický, tá sála má výborný zvuk a muzikanti sú veľmi fajn. Dirigent, určite tiež, tak to sam dávam hneď z rána aj ja... )
((a mimochodom, keď sa mám rozhodnúť, či môj článok o kultúre, je i o politike, mám veľmi dojem, že áno, kultúra ako prejav spoločnosti ako takej je dosť o politike, veď v politike ide o preferovanie vlastných záujmov, hľadanie istoty, dôvodov...motivácie, ktoré prenášajú našu zodpovednosť na politikov, v rámci zastupiteľskej demokracie...Politik je vlastne taký prvok jazyka kultúry, umenia prežívania, nejaká, dajme tomu "premenná", "symbol"...viac v semiotike...:-)
/posledný obrázok, v poslednom článku tu, má napísané v sebe nejaké myšlienky z tej vyššie uvedenej relácie, ako napr.: z Platóna, umelec je nebezpečný, lebo ukazuje lepšie pravdu, zdôvodnenie žitia, ako štát, ktorý má chrániť, a preto umelcov treba vyhnať...sú nebezpeční...Alebo, umenie očisťuje, rozpráva príbeh. i deti majú radi rozprávky...to som dnes popri práci stihol nakresliť...taká karikatúra, cvičenie ruky, podľa tv predlohy...
ahoj...
