Inšpiroval ma výrok, ktorý českému čitateľstvu priniesol profesor Emanuel Žák na 33 strane knižky, kde je 238 nádherných rytín Nazarénskej školy. Výrok: "Láska k Ráchel silnela v ťažkej pastierskej službe. Ale i táto dlhá a tvrdá doba zkúšky pominula. Boh dal Jakubovi deti a všetci žili pospolu v radosti a tichom rodinnom šťastí. Pretože taká je vôla Božia: aby ľudia prácou a utrpením si zaslúžili blaženosť. A len tí, ktorí v slzách sejú, budú žiť v radosti svojho srdca."
Keďže je to citát, tak by som ako seriózny bloger mal uviesť i zdroj: Písmo svaté v obrazech. (môj preklad do SJ). Knihu som kúpil v predajni Lacné knihy, je v takej staršej češtine a vlastne to dávam do hovorenej zrozumiteľnej reči. Sú tam pekné rytiny, Minule som kúpil Alberta Durera, kde sú tiež rytiny k Apokalypse.... aby som dal nejakú výchovu a učil sa technike kresby...
Viac zaujímavých súvislosti ma napadá k tomu výroku.
Napríklad o obraze rodiného šťastia, kde sú výrazy: "tiché rodinné šťastie", či: "radosť svojho srdca".
K tomu srdcu pridám odvážnu úvahu, že veľa príbehov sa asi deje práve v tom srdci, možno i obraz raja, vyhnanie z raja, bol obraz vyhnania z nejakého pravdivého sebaobrazu, svedomia, schopnosti pravdivého prijatia seba...do sveta klamu, túžob, žiadosti a lacných náhrad, prostriedkov na zahnanie potreby uspokojenia a blaženosti.
Zároveň je tu jednoduchý recept i pre problém EÚ, ktorá aspoň v rámci TV show ústami kandidátov na predsedu hľadala prostriedok, ako vyhrať súboj s produktivitou Indie či USA...
Stačilo by nesúťažiť, hľadať v práci a utrpení blaženosť. Prečo si dnes rodina na dedine nemôže kúpiť kravu? Mohla by mať sebestačonsť a v jednoduchom spoluzdieľaní pobyte s iným tvorom živočíšnej ríše nájsť niečo podstatné, bez potreby prechádzať sa po OC, či po zábavných parkoch, či písaní statusov na sociálnych sieťach, ktoré aj tak nikoho nezaujímajú, aj keď prípadne z nejakého pokrytectva daju like...
Na skutočné stretnutie z cca 30 pozvaných prišli tradiční traja a iní ani nepoďakovali za pozvanie. Čo si potom môžu o sebe myslieť, je na nich. Môžu tú predstavu kompenzovať písaním odlahčených vtipných a priateľských gest...
To je príklad :-)
Dostal som sa konečne ku kľúčovej pasáži citátu, ktorý ma zaujal a ktorý ma donútil otvoriť tento notebook a zapnúť heslá a iné prístupy. Únavné..
"...A len tí, ktorí v slzách sejú, budú žiť v radosti svojho srdca."
Teda jasná výzva k činu. Môžem i ja vyzerať ako "slacktivista" ale pochybnosti môže zahnať skutočnosť, že napriek vnútornému hlasu, ktorý ma zvádzal k pohodliu, sme v rámci OZ Presadíme naozaj presadili v Petržalke v jednom školskom dvore osem orechov a tie sa chytili. Tí, ktorí píšu kriticki o slactivistoch na sociálnych sieťiach možno tiež majú za sebou nejaký čin, netuším, neskúmal som, len verím, že áno...
Je poroblém v časoch, aké nasledujú za sebou niekoho naozaj zaujať zorganizovať. Panuje nedôvera a i keď niekto chce, nakoniec to môže byť iné. Ako napísať plagát, ktorý osloví a podnieti "srdce" k akcií?
To je otázka horúca, vyzerá, že sociálne siete nie sú to správne miesto.
Zas bez skutočnej práce, ktorú si niekto vysníva a presadí, nedosiahneme v spoločnosti žiadnu zmenu a nakoniec i tá EÚ nás len využije a odkopne, keď pochopí, že sme natoľko zdegenerovaní tým totalitarizmom, ktorý z nás urobil večné deti napriek šedinám, že to s nami nestojí ani za fajku močky.
Lebo jedna lastovička leto nerobí a normálne je asi sedieť doma, medzi panelmi a čakať na zázrak, či dôchodok...
Keďže sa článok volá "Profesor Emanuel Žák" poviem slová uznania, že ako to napísal, inak, ako sme si zvykli, jazykom, ktorý ukazuje obrazy a podnieti k mysleniu...odporúčam zohnať...
