Pohybujem sa s rodinou desať rokov rád prostriedkami MHD, stretávam ľudí. Dnes sme vyrazili z Krasňan cez hory a prišli na Kamzík.
Lesnú cestu, ktorá ide z Krasnian a bola plná dier zrekonštruovali z prostriedkov EU. Teraz je dobrá a autá môžu rýchlo nemylosrdne medzi turistami hnať sa na detské ihrisko, vybaliť outdoor výbavu, biky a funkčné prádlo a môžu športovať. Keby ostala s tými dierami, báli by sa o tlmiče áut a dávali pozor na blížneho chodca. Možno by šli peši. A možno by nemali dôvod, nebolo by tam to ihrisko...
Potom turistom po naozajstnom lesnom chodníčku, po červenej značke, frnkajú okolo uší bikeri, ktorí svoju jazdu neprispôsobia situácii, či tam sú chodci, či skaly, či deti, ktoré hopkajú, nedbajúc na biky, ktoré nevidia za chrbtom a ani ich bezotoristov nepočujú, keď to vtáctvo tak šteboce na jar, oni majú hladinu energie, cukru a skôr či neskôr skončia na traumatológii, ak majú prilbu nekončia so stavom mysle rovno ...
V predvečer dňa matiek, som si uvedomil, že tu na tých istých miestach sme ako rodina tiež mali deku a sedeli. Dnes dcéra asi vo veku, v akom mám tú fotku, ktorá to dokazuje.
Zmenilo sa veľa. Tráva je nižšia, kobylky som nevidel. Žiaľ ani deti. Okolo nás plno psov a keď sa malinká dcérka bez dozoru vybrala dole lúkou, zachytil som pohľad - skúmavý - majiteľky psa bojovej značky, ako hľadá, komuto dieťa patrí, lebo psík musel byť držaný paničkou a to nie je ľahké takého psa udržať, keď je trochu zdivený. Musel byť prispôsobený či usmernený podľa stavu na tom konkrétnom verejnom priestore...
Ide o priestor verejný, hej, a síce som tam policajta, ktorý pomáha a chráni, nevidel, ale viem, že sme v EÚ a ona či oni sa vedia chovať podľa hodnôt, ktoré budujú obsah...
Potom sme sa vybrali dole kopcom a na vykreslenie obrazu poviem, že tých psov tam bolo aspoň 15. Tam v polke lúky vybehol ďalší bojový psík do rodiny s deťmi, možno mládenec s vyholenou hlavou to mal pod kontrolou, možno to len tak vyzeralo, neviem, ale asi to nebolo príjemné, myslím si empaticky....
Pochopili sme, že rodiny s deťmi sú v menšine, bez psa to je málo bezpečné. A len majiteľ iného psíka asi vie pochopiť a tolerovať iného majiteľa psíka, keď nebodaj pri opekaní na ohnisku si ľahne do psieho exkrementu, ktorý mu na verejnom priestore nechal iný občan pri odchode...
Nebudem veľa sa rozpisovať. Myslím, že priestor verejný je priestor, kde sa stretávajú ľudia, a keď sa nechcú pochopiť, môže byť problém, konflikt. Konflikt, o ktorom sa buď niekto dozvie a bude sa riešiť, alebo nie, a bude to vyzerať, že v EU či u nás, je všetko tip top...bez možnosti zlepšenia...zlepšenia stavu, služieb, životnej úrovne, verejného priestoru, miery násilia, porozumenia, občianskej spolupatričnosti...
Na zastavke MHD, 213 sedela dievčina, fajčila a čakali i sp riateľom na ďalšieho, pľujúc na zem, keď bola nervózna či v ťažkom imidži. Dcéra s mamou si tam preto nesadli. Keď však pomaly padla dcéra unavená, čupiac z terasy z výšky, povedal som netrpezlivý, ako skutočný občan občanovi na verejnom priestore, niečo a dozvedel sa, že dievčina nemá problém. Viac krát vyhlásila, že nemá problém. Aj by jej nevadilo, keby sa tam iný vymočil, či vykonal nejakú potrebu. Tak povedala...Nebola opitá, nedrogovala, slušne oblečená jednoducho s nami nezdieľala verejný priestor, kašľala na nás.
Trochu ich zaujalo, ako si občas nervózne a imidžovo odpľula, že zavolám policiu a skúmali, či blafujem. Nemali problém, ako povedala. tak čo, načo to ja mám volať políciu, aby oni mohli pomáhať a chrániť, keď nechcú?
I náš prezident sa nemusí stretávať s iným prezidentom, nemá prirodzenú moc, možno len peniaze, ale asi za nim nestoji lobby, ani niekto z GR, ani štátna či politická moc, načo sa s takým baviť? Veď si ho zvolili len ľudia? AKú majú moc? Asi takúto..., i úctu mocných, ktorým dali oni tú moc.... Načo má dať prezident príklad ľuďom. Nech si robia, ako dokážu...nech neprekážajú a volia...
Sme jednoducho také zámená, symboly, z ktorých sa dá vytĹCŤ moc, peniaze, korupcia. Keď treba prestavať peniaze, počet občanov určí, aké parkovisko tam treba a koľko obchodov má perspektívu sa uživiť. Počet občanov je vtedy dôležitý, skôr dajú fondy, keď ich je veľa...
Verejný priestor nemá kto brániť, verejný funkcionár, úradník, má inú prácu, nemá čas, možno rieši záujmy svojich "vnútorných" zákazníkov, možno zbiera obálky, trafiky, stavá bazén, chodí na dovolenky do Afriky a deťom šetrí na štúdium práva, aby raz boli niekto..., mali sudcovský talár. Boli v ozajstní "kultúrni" ľudia, s postavením, zapísaní v ríši idey, nezávislí, abstraktní, s doživotným platom - mimo zákony prírody. Už len poslúchať najväčšieho samca pri koryte...pri napájadle...aby chránil a dal najesť poslušným...
Či toto študujú doma, alebo v škole? To sa možno naučiť v klietke v pavilóne opíc, netreba na to právnické vzdelanie. Pravda, ak nejde o vzdelanie v bolševickom duchu ponímania práva...
Platónov svet ideý a svet reálny, ktorý asi ostal sú v protiklade...
Potom, ako sme vystupovali s nášho verejného prostriedku nastupovala rovesníčka tej, ktorá nemá problém, mala v ruke štvrtinku pizze, čo na tom, že v prostriedkoch MHD sa neje, koho pozná? Čo koho do toho?
Nemusíme sa stretávať, nemusíme zdieľať verejný priestor, náš život môže stáť za jedno veľké psie...
Človek človeku vlkom, Hobbes, étos, prečo si ľudia zvolili šťať a zákony....
Teda, ako to chodí bez rečí v médiach, ktoré nás majú asi zabaviť a odviesť pozornosť od podstaty žitia či problému? Dokončím. úradník čaká na zákazku, kto má prachy, na toho sa usmeje. Ešte lepšie, keď má postavenie a moc.
Keď niečo chceš, mal by si mať našetrené, či mal by si mať moc, aby bol dôvod sa baviť. Inak môžeš si robiť čo chceš, fajčiť, jesť, cikať...idea občana je asi pre prostredie škôl...spýtajme sa ľudí v pristredí zamestnania, že či v praxi myslia či konajú podľa inej paradigmy...lebo možno sa mýlim...
