Dobre priznávam. Bola som tam. Čo to som si s Ibizanmi zažila a zabudla som o tom napísať... Mea cupla, mea culpa, mea maxima culpa.
Alebo ako sa na ibize hovori, lo siento mucho.
Takže dámy a páni, opona sa dvíha :)
Ibiza je celkom malý ostrov (571 km² ), ktorý patrí pod Španielsko, ale má vlastnú správu, ktorá jej spolu s malým ostrovom menom Formentera zabezpečuje autonómnosť. Bližšie určenie Baleárske ostrovy.
Ťažké je napísať o nej niečo, čo ste si ešte neprečítali. Klamala by som, keby som chcela tvrdiť, že je iná ako Vám ju každý opíše a predsa, keď vystúpite na letisku, žiadne zo slov, ktoré ste si prečítali nevystihuje to, čo vidíte.
Žiadny zhon. Akoby žiadne povinnosti. Úsmev na perách a "Holá" sem a "Holá" tam. Nemajte strach :) Hola, znamena ahoj... Ibizania, tí naozajstní a domorodí zvyčajne nepracujú a sú za vodou. Teda jedna skupina z nich. Totiž cestovný ruch sa na tomto ostrove rozbehol takou rýchlosťou, že im stačí vlastniť pozemky a takmer do konca života nemusia robiť nič. A tá druhá skupina? Ibizania, ktorí sú nútení pracovať, by Vám o nočnom živote Eivissi mohli svoje rozprávať...
Raz mi jeden prisťahovalec povedal vtip: "Kolujú rôzne verzie o tom, čoho je Ibiza najväčším vývozcom. Soli a tak. Ale celý svet vie, že ten biely prášok, čo odtiaľto vyvážajú, sú to drogy. " Tento vtip celkom vystihuje to, čo sa tu, keď zapadne slnko deje. Keď ste na Ibize a nenavštívite diskotéku, akoby ste tam neboli. Žiadna párty, žiadna Ibiza. Vystupujem z taxíka pred budovou, ktorá vyzerá ako stará továreň. veď hej, má to byť diskotéka pre tisíc ľudí, tak prestávam frflať. Prechádzame okolo krásneho veľkého čoerneho auta. Aby som nepísala ako baba, tak to bolo AUDI, viac som si nevšimla. Zaujalo ma totiž niečo celkom iné. Chlap, ktorému toto auto sedel za volantom, tohto auta. Teda skoro, sedel len sedadle vodiča. Nohy mal vystrčené von. Opieral sa lakťami o stolík, ktorý mal pokrytý bielym práškom. Poviete si, nič divne, možno predsa len je jeden z vývozcov soli a práve ju predáva. Ale keď ten vodič, vtiahol tú "soľ" do seba, ja naivná som radšej pridala do kroku. Áno, keď si teraz rekapitulujem, že to bola príhoda z Ibizi, poviem si : ,,Normálka." Ale stále ma tu trápi fakt, že asi sto metrov od neho, bola policajná hliadka, ktorá kontrolovala alkohol v krvi všetkých vodičov, mimo taxikárov. Asi bol naozaj jeden z vývozcov... :)
Prikladám nejaké to foto... Konkrítne toto je PRIVILLAGE
Ešte jedna zaujímavost. Mali tam dokonca aj postele, na ktorých sme si pospali, aby sme za tých 50eur, ktoré sme zaplatili za vstupné na open party, vydržali, čo najdlhšie... Boli sme totiž hlúpe a neprijali sme exstázu, ktorú nám ponúkli do 15minút... :)
Tak a toto je pravý dôvod mojej návštevy tretieho najväčšieho ostrova Baleárov. Áno, hra na blázna. Bola som členkou animačného týmu... 16hodín an nohách za neustáleho kritizovania... Ale doniesla som si množstvo žážitkov. Hlavne v porovnaní s peniazmi :)
Práca bola fajn, teda ak máte niekde v sebe dostatok potreby sa zviditeľňovať, byť v jednom kuse usmiaty a hovoriť o všetko, hlavne rukami nohami. Neuveriteľné množstvo sťažností a zachmúrených ľudí vyváži detský úsmev a objatie so slovami: ,,Ciao, bella."
Inak je naozaj Ibiza plná spokojných dovolenkujúcich a opitých angličanov, ktorý sa pomaly učia rusky. Teda aspoň pokrikujú: Hi girl, davaj davaj...:)
Krásne pláže, krásny muži a život mimo našej stredoeurópskej reality... Toto je hlavná myšlienka dovolenky na Ibize. Všetko je skutočne, farebné, nezabudnuteľné. Ale nič z toho nesmiete brať skutočne vážne. No pasa nada!
Lebo čo sa na Ibize stane, zostáva krásnym snom, bez závazkov!!
Takže Tranquillo i hasta luegitto!!! :)
