po prvý krát v živote som navštívila Benátky. Venecia je nádherná.
V týchto dňoch je vlastne atmosféra v meste ,,na vode" ešte o niečo špecifickejšia. Práve dnes totiž končí benátsky karneval.
Až doteraz som si nevedela predstaviť, čo pojem benátsky karneval znamená, ale musím priznať, že v mnohom prečkal moje očakávanie. Zďaleka totiž nešlo len o pár nadšencov prezlečených za rôzne príšery a krásavcov, ktorí by sa v sprievode prechádzali pomedzi prizerajúcich sa turistov. Nie nie.
Karnevalom v tomto meste žil takmer každý. Japonci, Nemci, Taliani- domáci alebo len prichodilci, maďari, Slováci aj Francúzi. Všetci sme sa svorkne skrývali pod škrabošky alebo veľké a honosné masky alebo sme si len jednoducho nechali pomaľovať vlastnú tvár. hlavy zdobili parochne alebo vysoké, či nízke čiapky. Potulovanie po úzkych uličkách, ktoré končili pri vode. Nech ste sa pohli kamkoľvek a vybrali ktorýmkoľvek smerom, vždy ste skôr, či neskôr skončili pri vode. Benátčania neskrývajú v garážach nablískané tátoše na 4 kolesách. Im v garáži na zdviháku vysia lode.
Alebo ich majú celkom jednoducho zaparkované pred dverami. Teda nie celkom jednoducho... Musia ich priviazať o koly, aby im náhodou počas noci nodplávali.
Mesto, ktorému predpovedajú nie práve svetlú budúcnosť má svoje osobité čaro. práve preto, že nikde inde na svete neuvidíte MHD zastávku, na ktorej stoja lode. Nikde inde sa vám nepodarí zazrieť loď= taxík.
Málokde vo svte nájdete tak úzke ulice, že nimi neprejdete s dáždnikom...
Ale mojim najlepším zážitkom je aj tak jeden moment zbežného života benátčana: My turisti sa prechádzame po uličke, podotýkym, že verejne. zrazu sa na jednom z domčekov otvoria dvere a vyjde z nich pán s hrncom v rukách. Hrniec je zjavne horúci a plný, lebo pán ho musí držať pomocou utierky... Položí hrniec vedľa akéhosi otvoru v zemi- obdoba nášho kanála, a vyleje doň vriacu vodu z hrca. Podľa vôňe, ktorá po tomto úkone zostala v uličke, je nám jasné, že domáci si len prišiel precediť zemiaky.... :)
Úžasné mesto!
