HAIR/VLASY- Miloš Forman

Filme je hlavne akousi vzburou proti všetkým inštitúciám. Polícia a súdy. Hneď na začiatku filmu spália nad horiacim sudom dokument, ktorého poškodenie s prísne trestá. Cirkev. V Clauodvých predstavách o svadbe v kostole spievajú hárekrišna a oddáva ich kňaz- žena. Ktorá si pred ich očami vyzlieka spodné prádlo.
Forman neukazuje priamo orgie, všetko vyjadrí jednou diskusiou na začiatku filmu: „Vím kdo je otcem. Jestli to mrně bude bílý, rozpláclý a uřvaný... tak je otcem určitě Woof! Ale jestli bude krásný a čokoládový... je moje!“

Vo filme sa poukazuje na voľnomyšlienkárstvo hippies vo všetkých oblastiach. Nič nemajú, nič im nechýba. 
Avšak ani táto idylka nie je celkom pravdivá. V polovici filmu sa dozvedáme, že ich voľná láska nezostala vždy bez následkov. Do deja vstupuje zamilovaná žena a syn. Kontrast. Sloboda verzus láska verzus povinnosť...

Kontrasty sa vo filme Vlasy vyskyujú hneď niekoľko krát. Na začiatku v podobe ,,vyššej“ vrstvy jazdiacej na koni a prostým ľudom, ktorý kráča po vlastných. Aj birokracia- polícia sa vyváža na koňoch. Hippies opäť popierajú toto delenie a požičiavajú si koňa. Naháňajú bohaté slečny a vulgárnymi pesničkami sa ich snažia uviesť do rozpakov a odhaliť ich ľudskosť.
Muzikál. Film, ktorého dušou je hudba. Hudba a text piesní sú hlavným scenárom vo filme. Dokonale vytvárajú atmosféru naladenia hippies. Drogového oparu a pocitu šťastia a bezproblémovosti. Hlavní hrdinovia všetko riešia otvorene, priam recesisticky. Takmer bez trestu.
Po niekoľkých dňoch sa Claude predsa len narukuje k armáde. K armáde, ktorá sa zosmiešni sama. Počas slávnostného prehovárnia do duše vojakom, sa cez amplióny začne predierať hudba a piesne z protestného stretnutia hippies. Vojaci začnú pobehovať po základni, nedokážu amplión vypnúť a tak ho zbraňami rozstrieľajú. Veliteľ sa spokojne usmieva. Cez túto scénu Forman dokonale vyjadril svoj názor na armádu. Bez slov. Sila vedie bez rozumu.
,,Vlasů se lidi strašně bojej.
Už Ježíš to tak nosil a já abych se prosil. Marie syna milovala, proč mě máma nemá ráda?“
Vlasy boli ich symbolom slobody. Nikdy sa nechceli dať ostrihať. Berger sa ostrihal kvôli priateľovi. Prezlieka sa za dôstojníka a vydáva sa na základňu. Tu si vymieňajú uniformy. 
Najsilnejším momentom sa stáva záverečná pasáž filmu, kde Berger nastupuje namiesto Clauda do služby, aby sa ten mohol pred odletom do Vietnamu rozlúčiť so všetkými priateľmi. Avšak dochádza k náhlemu odletu vojakov do Vietnamu a tak Berger plní svoju funkciu dvojníka až do absolútneho konca a padá v boji namiesto svojho priateľa.
Záverečná scéna, v ktorej davy hippies spievajú: ,, Let the sunshine in....“ Stoja pred bielym domom a chcú, aby vpustili svetlo dnu... Svetlo. Do hláv...