REPULSION/HNUS- Roman Polanski

Úvodné titulky a ženské oko. Meno režiséra prechádza priamo cez stred oka. Navodzuje to pocit Andalúzskeho psa Luisa Buňuela a Salvadora Dalího, kde ženské oko prerežú britvou. Už táto zdanlivá podobnosť predurčuje smerovanie filmu. Sen. Realita. Tenká hranica. Verím svojim očiam?
Počas celého filmu sú nám práve oči bránou do duše. Bránou do duše Carol. Jej bezradný pohľad. Jej oči, ktoré ju možno klamú a možno jej ukazujú skutočnosť.
Film je dokonalou ukážkou zhmotnenia strachu. Jediná opora v mužskom svete, jej sestra odchádza s priateľom na dovolenku. Caroline obavy to len zhoršuje, opäť jej v ceste stojí chlap. Chlap, ktorý dáva svoje špinavé toaletné potreby do jej pohára.
Sestrin priateľ je prototypom muža, ktorý redstavuje pre Carol hrozbu. Z filmu: ,, Budu večeřet se sestrou. Myslím, že budeme mít králíka. Má přítele... Ne, myslím, že přítel má králíky.“ Jediný králik, ktorý sa vo filme objavuje je bez hlavy stiahnutý z kože a mŕtvy.

Výborným ťahom vo filme je, že Carol pracuje v salóne krásy. V čisto ženskom prostredí. To je jediné miesto, kde dokáže občas pookriať. Smeje sa so svojou priateľkou a režisér nás jemne navádza tak, aby sme začali uvažovať o lesbických sklonoch mladej manikérky. Presne v tomto momente dostáva režisér priestor a jej fóbiu dovádza k dokonalosti- Carol sa s kamarátkou smeje presne do momentu, kedy je vyslovené mužské meno. Spozornie a oči sa jej opäť zakalia. 
Režisér nám ale neprináša len jeden uhol pohľadu. Do ostrého kontrastu k dievčine, ktoré je absolútne zaťažené sexuálnymi zábranami a strachom z mužov, stavia mladíkov. Kamarátov Colina. Kamarátov, ktorí mu vysvetľujú ako málo stačí na to, aby dostal dievča: ,, Sladká hudba, tlumená světla, trochu ginu s citrónem. Nakonec o to bude prosit.“
Colin. Muž, ktorý je do Carol zaľúbený. Sám nevie prečo. Má o ňu strach, potrebu ju ochraňovať, keď mu nedvíha telefón, vyberie sa za ňou. Neotvára a on v ošiali vášne a strachu vyrazí dvere. Na druhej strane dverí však stojí strachom ohromená Carol, ktorej sny sa razom premenili na realitu. Vedela, že patrí medzi nich a tak sa chráni, tak ako v sne nedokáže. Zabije ho. Svietnikom, ktorým neskôr znemožní vstúpiť ostatným dnu, do bytu. Svietnik, ktorý použila má niekoľko symbolických významov. Zahasí Colinov život. Rozjasní nádej, že nikto nevojde, teda nikto nezistí, čo sa stalo. A zároveň je ďalej nepoužiteľný a neprinesie svetlo do bytu, v ktorom je tma.
Pre nájomné prichádza majiteľ domu. Muž. Spočiatku neškodný. No ani Carol, ani divák mu neverí. V momente, keď si paranoidná slečna berie do rúk britvu, absolútny symbol mužskosti, divák ju v duchu chváli za jej prezieravosť a v momente, keď ju použije na svoju ochranu, si vydýchne. Atmosféra filmu nás núti myslieť rovnako ako obeť. Vcítiť sa do jej vnútra.
Záverečný záber tvorí pasáž, v ktorej Carol odnáša ženatý milenec jej sestry do blázinca. V jeho pohľade na mladú ženu v nočnej košeli nachádzame obrovskú dávku perverzity. Veď napokon on je ten muž s britvou...