Naozaj sa snažím nájsť v sebe silu a každé ráno vstať s úsmevom na tvári...ale ako sa zdá, zostáva mi len sila na prebudenie...
Nemé stvorenie, ktoré sme priviedli do našej rodiny, po piatich rokoch sme ho presvedčili, aby nám dovolil ho ľúbiť a on musí odísť.
Je jedn z tisíc. Nie vyvolených. Skôr zatratených.
Ako sa môžete zmieriť s dátumom smrti. Smrti. Aj keď umiera ,,len" zviera.
musím ho nosiť von a dnu a dnu a von. A on sa teší, keď mu na pár hodín zaberie tabletka proti bolesti.
Som sebecká, lebo nie som ochotná nechať ho odísť na začiatku. Chcem si ukradnúť ešte pár oslintaných rúk. Pár šteknutí na suseda. ešte pár sekúnd mu chcem slúžiť ako podložka...
Prosím, len nie tak rýchlo... Odchádzaj pomalšie...