Vystúpil. Pozdravil susedov. Klamal o nej. Odomkol chatu a pozval ju dnu. Len on a ona. Príliš skutočná realita. Tak sa vybrali medzi ľudí. S vyšším počtom očí boli viac vo svojej koži. Prechádzali sa o rozprávali o skutočnosti, ktorá im bola priveľmi vzdialená. Čakali na večer, na noc, ktorá zahalí ich svedomie a otvorí cestu túžbam.
Absolútna tma. Jej bola zima. Jemu nie. Tak ho schladila svojimi ľadovými nohami. Nič romantické sa nestalo. Len dvaja chvejúci sa ľudia v jednej posteli. Pery o pery a city na dlani. Láska sa nezačala. Nevideli si do očí.
Ráno vstali. On aj ona. Celý deň spolu a hovorili málo, máličko. Radšej si zapli film a smiali sa jeden druhému. Bola jej zima, chcela aby ju zohrial a on ju chcel zohriať, ale... Ona odišla a on zostal sám. Tak si písali. Ako na strednej škole, dvaja dospelí a cez písmenká je to jednoduchšie. Menej osobné. Dráždivejšie a zostáva viac dôkazov. Nie len šteklivý pocit na tele.
