Asi od 15 rokov hľadám návod na použitie života. A vždy presne vo chvíli, keď mám pocit, že som všetko uchopila do vlastných rúk... Spadnem.
A udriem sa...
Ja...
Veľmi ľahko modrinaviem...
Nikdy som si nevedela vybrať. Oblečenie, štýl, účes, farbu vlasov, spôsob rozprávania... A tak som skúsila mnoho zamestnaní, ciest, giest, tónov hlasu, farieb vlasov...
Teraz ich mám čierne. Vlasy. Trošku aj myšlienky.
Teraz som sa vybrala cestou číslo 2 166 687... Idem...
Buď, alebo... Spadnem.
Celá omodrinaviem.
Zmením účes, oblečenie, štýl, skúsim ďalšie zamestnanie.
Buď, alebo... Nespadnem.
Zostanem takáto. Silná. Precitlivelá. Tvrdá... Sama sebou...
Bez všetkých a s každým.
S tými, čo sa ma spýtajú, čo chcem... S tými, ktorí ma budú ľúbiť takúto. A dajú mi pol roka na spamätanie. Dajú mi čas, aby som zistila, či som šťastná tam, kam kráčam...Kam sa vraciam...
Buď, alebo... Omodrinaviem...
Lebo ja už nie som radikálna.
Ja...
Veľmi ľahko odpúšťam.
Ja..
Veľmi ľahko zabúdam.
A veľmi chcem
