ďaleko v lesoch
hlboko v skalách
strachom sa chveje
dušička malá
po prašných cestách
kráčala bosá
vo vlasoch kvety
na nohách rosa
po prašných cestách
k starému hradu
poslali slúžiť
dievčinu mladú
slúžky ju vítajú
každá tvár bledú
podzemné chodby
kroky ich vedú
tam krásna pani
bohatá, milá
isto krv šľachtičnej
prúdi v jej žilách
najprv sa pomodlí
zbožne päť Zdravasov
pohladí dievčinu
s úsmevom po vlasoch
potichu vraví:
“až mi to je ľúto,
na tvojej tvári,
vyčariť smútok.“
potom ju odvedú
založia okovy
nevinná dušička
však rýchlo pochopí
už vidí cez mreže
tie zore ranné
v okovách vedú ju
k železnej panne
nebol to človek
posledný, prvý
v ktorého bude
kúpať sa krvi
ďaleko v lesoch
hlboko v skalách
strachom sa chveje
dušička malá
