tam nebo potemnie
kde havran krúži
potichu dojemne
strihám kvet ruži
ruží mám plný sad
vo svojom dvore
musím sa ponáhľať
vyberať ktoré
dnes ešte porania
tie moje nožnice
sťa zobák havrana
budú ich tisíce
červené lupene
s nechuťou zahodím
lebo tie sú pre ne
nie to čo lahodí
iba tŕň zostane
na ňom pasiem oči
a čo tie ostatné?
aj ich život skončí
opäť havran letí
z vône sa až dusí
ja tie hlúpe kvety
postrihám na kusy
v ponurej záhrade
sedí jedna žena
naveky zostane
tŕňmi obklopená