Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)
zrazu sme boli načisto svoji
keď stretli sa naše pohľady
no radšej si nechať na pokoji
mal dušu, ktorú si pohladil
zrazu som cítila ako ľad páli
v tú zimu prudko snežilo
a hoci chlapec bol si len malý
rozjasnil si môj neživot
napriek osudu a napriek strachu
dala som zbohom pochybám
život mi zrazu prichádzal na chuť
a slnko už viacej nechýba
ty si mi naivne otvoril dvere
keď skončil sa ďalší temný deň
nechcem viac kráčať v protismere
no bez pozvania dnu nemôžem
díval si sa mi do mojich očí
do mojich očí neživých
netušíš ešte kto k tebe vkročil
no tebe ja vlások neskrivím
...
a tak len mlčky prijímam tie správy
čo moja myseľ dávno vie
„nech ku mne domov vojde ten pravý,
toto je moje pozvanie.“
