Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)
to zviera ma zviera
hlboko v hrudi
zo sna ma budí
za dňa ma desí
súkromné besy
potom sa ukryje
ja kričím “kde si?”
aká som nešťastná
chorá & bledá,
to zviera ma zviera
a spať mi nedá
ten odporný pocit
v tele sa rozhostí
trávi mi krv
a preniká do kostí
a ja už dosť mám tej jeho podlosti
on vždy ma prepadne
tam kde ho nečakám
všetky slnká zhasnú
a ja tu stojím sám
znova zas riešim prastarý hlavolam
ruky čo nevidím
zvierajú mi pľúca
ja som tá nevesta jeho budúca
skončíme spolu v svadobnej posteli
dúfam, že smrť nás konečne rozdelí
